V nákupných centrách sa podľa Slovenky deje častý podvod: SOI vysvetľuje, ako to naozaj je

Týka sa predaja parfumov a žena upozorňuje, že takéto praktiky podľa nej prebiehajú na Slovensku už roky a stále sa s nimi stretáva. Priblížila niekoľko modelových situácií, ktoré môžu naznačovať, že predajný model využíva manipulatívne metódy na podnietenie spotrebiteľa ku kúpe produktu. Príkladom je podľa nej snaha vyvolať pocit viny, predávanie falošných značiek, klamlivý dojem o akciách či nevydávanie dokladu o zaplatení.

V súvislosti s týmto prípadom, o ktorom si môžete prečítať v našom predchádzajúcom článku, sme oslovili Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). Požiadali sme ju o vysvetlenie, ako na Slovensku riešime podobných predajcov z pohľadu zákona.

SOI na úvod upozorňuje, že nekalé obchodné praktiky a agresívne obchodné praktiky uvádza zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §§ 9 až 12.

Či ide o nekalú alebo agresívnu praktiku v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, je možné posúdiť na základe okolností vyplývajúcich z konkrétnej situácie. SOI zároveň pri vymáhaní individuálnych práv spotrebiteľa nemá kompetenciu. Napriek tomu sa nám pokúsili vhodne odpovedať na body, ktoré sa týkajú spomínaného prípadu.

Požiadali sme ju o objasnenie štyroch modelových situácií. Každá z nich vychádzala z konkrétnej skúsenosti, ktorú žena opísala vo svojom príspevku.

„V zákazníkovi vyvolám pocit viny“

Bývalá zamestnankyňa opisuje, že sa stretla so snahou kolegov vyvolávať v okoloidúcich pocit viny. Tvrdí, že išlo o „extrémne špinavé taktiky“.

„Kolega mal napríklad vo zvyku naschvál si nechať prejsť babičkou s nákupným košíkom po nohe, aby ju vyplašil. Následne tvrdil, že sa nehnevá, ale nech mu babička pomôže, pretože doma má chorú ženu a štyri deti,“ napísala.

„Ak by sa spotrebiteľ nechal ľahkovážne zmanipulovať spôsobom uvedeným v modelovej situácii, vzhľadom na jeho celkom zjavný súhlas by sme pri prípadnom spätnom domáhaní sa práva v rámci zákonných možností SOI nedokázali preukázať skutočné porušenie predpisu obchodníkom do takej miery, že by sme následne mohli prijať opatrenie lege artis,“ odpovedá SOI.

„Falošné parfumy vydávam za originálne značky“

Žena zároveň tvrdí, že počas návštevy Ukrajiny, konkrétne trhu v Mukačeve, narazila na identické výrobky.

Vtedy si podľa vlastných slov uvedomila, odkiaľ pochádzajú. „Sú to lacné fejky, šmejdy a napodobeniny za pár centov zo zahraničia. Buď to smrdí, alebo to vôbec necítiť,“ tvrdí.

Dodala, že jeden takýto parfum, ktorý sa mal predávať za 10 eur, stál pred rokmi približne 50 centov. Práve vtedy si uvedomila, pre koho pracuje, a prestala byť schopná tieto vône ďalej ponúkať. Podľa jej slov jej to nedovolilo vlastné svedomie.

SOI k tomuto napísala: „Predaj falošných parfumov môže byť z právneho hľadiska klasifikovaný ako porušenie predpisov regulujúcich podmienky súvisiace s ochrannou známkou či duševným vlastníctvom.“ Dodáva, že takéto záležitosti patria do vecnej príslušnosti orgánov Finančnej správy SR.

„Vyvolám falošný dojem, že ponúkam vlastné obslužné, alebo že ide o výhru“