Ľudský mozog ostáva aj po desaťročiach výskumu do istej miery neprebádaným územím. Nová štúdia ale poodhalila ďalšie z jeho tajomstiev. Ukázalo sa, že prechádza piatimi rôznymi obdobiam. Pozrite sa, v ktorom práve ste.
Vedci určili 4 „zlomové body“
Ako informuje web IFL Science, na základe štúdia skenov mozgov takmer 4 000 ľudí z celého spektra ľudského života, od novorodencov po 90-ročných ľudí, identifikoval tím odborníkov 4 „zlomové body“, v ktorých mozog prechádza zásadnými zmenami. Rozdeľujú jeho životnosť do piatich období, informujú v štúdii publikovanej prostredníctvom Nature Communications.
Dáta ukazujú, že kľúčový je vek 9, 32, 66 a 83 rokov. „Vieme, že prepojenia v mozgu sú kľúčové pre náš vývoj, ale chýba nám celkový obraz o tom, ako sa mení v priebehu nášho života, a prečo. Táto štúdia je prvou, ktorá identifikuje hlavné fázy zmien,“ uviedla vo vyhlásení hlavná autorka štúdie Alexa Mousley.
Počas dojčenského obdobia a raného detstva je náš mozog zaneprázdnený budovaním základov pre ďalší vývoj. Vytvára množstvo spojení, tzv. synapsií medzi neurónmi, ktoré neskôr redukuje tak, aby zostali len tie najdôležitejšie. Zároveň sa zvyšuje objem šedej a bielej hmoty a vytvárajú sa a stabilizujú vrásky na vonkajšom povrchu mozgovej kôry.
Tento je najvýraznejší
Prvý zlomový bod, ktorý tím identifikoval vo veku 9 rokov, ohlasuje začiatok obdobia dospievania. Biela hmota mozgu naďalej rastie a komunikácia v mozgu sa zdokonaľuje. Zlepšujú sa kognitívne schopnosti, zároveň sa ale zvyšuje riziko vzniku duševných porúch. Hormóny, ktoré telo zaplavujú na začiatku puberty, jednoznačne vplývajú aj na mozog.
Najvýraznejším „bodom zlomu“ je vek 32 rokov. Podľa odborníkov je pomerne ľahké určiť, kedy začína puberta, no je náročné vedecky presne určiť, kedy nastáva koniec dospievania. Na základe neurálnej architektúry ale vedci odhadujú, že zmeny v štruktúre mozgu, podobné tým v dospievaní, končia okolo tridsiatky.
Prečo je to dôležité?
Nasleduje najdlhšie obdobie vo veku 32 až 66 rokov. Osobnosť a intelekt jedinca sú počas neho relatívne ustálené. Ani v 66 rokoch nedochádza k výrazným zmenám, no prepojenia v mozgu sa reorganizujú. Zrejme to súvisí s postupným starnutím, v rámci ktorého dochádza k degenerácii bielej hmoty. Objaviť sa môžu aj zdravotné ťažkosti, ako napríklad vysoký krvný tlak, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať aj mozog.
Napokon, okolo veku 83 rokov nastáva konečný vek mozgu. Konektivita sa ešte viac znižuje, jednotlivé oblasti mozgu fungujú skôr ako izolované celky. Podľa odborníkov je dôležité chápať, že vývoj mozgu nie je po celý čas rovnaký a postupný, ale deje sa v štádiách. To nám môže pomôcť porozumieť tomu, kedy je najcitlivejší a najnáchylnejší, pokiaľ ide o rôzne poruchy. Vďaka tomu je možné lepšie porozumieť neurologickým a psychiatrickým poruchám.
Nahlásiť chybu v článku