Foto: TASR (Axel Heimken/dpa)

"Môžu k nám prísť náhodou alebo cielene. Ale prídu. Je to iba otázka času," varoval bývalý minister obrany a predseda Demokratov Jaroslav Naď.

Vzdušný priestor členských štátov NATO v priebehu niekoľkých dní dvakrát narušili ruské drony. Najskôr hrozbu pocítili v Poľsku, ktoré už otvorene hovorí o príprave na vojnu, a počas víkendu sa ruská technika objavila aj v Rumunsku. Rusko a Bielorusko medzitým spustili a aj ukončili spoločné vojenské cvičenie s názvom Západ-2025.

Napätie narastá aj v pobaltských krajinách. A kým je Severoatlantická aliancia v pohotovosti a niektoré štáty posilňujú svoje východné hranice a zároveň vyjadrujú solidaritu s Ukrajinou, Slovensko mlčí a neprijalo žiadne opatrenia. Nemá takmer žiadne systémy, ktorými by sa bránilo a podľa prezidenta je „holé, bosé“.

„Môžu k nám prísť náhodou alebo cielene. Ale prídu. Je to iba otázka času,“ varoval bývalý minister obrany a predseda Demokratov Jaroslav Naď v relácii 1 na 1 pred útokom dronov.

„14 rokov bol vo vláde Smer. Pre protivzdušnú obranu neurobili ani figu borovú. Stíhačky, napriek tomu, že sú tu, stále nie sú zapojené do protivzdušnej obrany. Do dnešného dňa neurobili pre protivzdušnú obranu nič,“ kritizuje postoj slovenskej vlády.

Musíme sa učiť od Ukrajincov

„Prvá vec je, čo vie urobiť Slovenská republika sama, druhá vec je, čo vie urobiť so spojencami a tretia vec je, čo sa musí učiť od Ukrajincov. Všetky tieto tri aspekty musia byť nasadené alebo realizované na to, aby sme mali šancu proti tým dronom zasiahnuť. Spolupráca s Ukrajincami je extrémne dôležitá,“ hovorí Naď.

Dnes podľa neho už viaceré krajiny NATO chodia na školenia na Ukrajinu, ktorá má skúsenosti z bojového nasadenia na úrovni ako nikto iný v rámci Aliancie.

Zároveň však dodáva, že napriek tomu, že je nutné, aby sa Slovensko od Ukrajiny učilo, od súčasného šéfa obrany Roberta Kaliňáka neočakáva, že sa, tak ako západné krajiny, pôjde učiť na Ukrajinu. „Od náčelníka generálneho štábu očakávam, že bude pokračovať v tom, čo sme začali za môjho pôsobenia. Reálne sme chodili získavať skúsenosti na Ukrajinu,“ odkázal.

Spolupráca so spojencami sa zasekla

Jedným z bodov, ktorý je pre Slovensko v prípade útoku kľúčový, je spolupráca v rámci NATO. Podľa Naďa je však úroveň vzťahov štátov Aliancie a súčasnej slovenskej vlády na veľmi nízkej úrovni, čo môže v konečnom dôsledku poškodiť naše záujmy. Spojenci už dnes údajne nemajú záujem pôsobiť na našom území.

„Kým za nášho pôsobenia tu boli až štyri systémy Patriotov, za Roberta Kaliňáka, napriek tomu, že opäť je vysoká miera ohrozenia, neprišiel nikto,“ upozornil a ďalej hovorí, že na žiadosť vlády, v ktorej pôsobil, boli na Slovensko zaslané tri systémy zo strany Severoatlantickej aliancie a štvrtý systém, ktorý tu mal zostať minimálne dva roky, poskytli Američania. „Tie dva roky ubehli za tejto vlády. Za Kaliňáka. Ale on nedokázal ten systém predĺžiť,“ kritizoval Naď ministra obrany.

„Ja viem, že sa im to ťažko vysvetľuje, že teraz budú musieť ohroziť, že Rusi nás reálne môžu ohroziť, keď doteraz tvrdili, že nič také nehrozí, ale nesmú sa zbavovať zodpovednosti. Ak ten dron preletí, je to zodpovednosť tejto vlády,“ odkázal s tým, že by sme mali požiadať o prvky protivzdušnej obrany, ktoré budú chrániť našu východnú hranicu.

NATO by malo zakročiť

„Nemôžete čakať na hranici. Keď vidíte, že ten dron smeruje k členskej krajine Severoatlantickej aliancie, tak ho zostrelíte,“ hovorí Naď s tým, že ako minister obrany by nevidel problém v tom, ak by Slovensko ako členský štát zasiahlo proti dronom.

Slovensko má podľa jeho slov dohodu s Českou republikou o ochrane vzdušného priestoru. „Je urobená technická medzivládna dohoda, ktorá hovorí o tom, kto zostreľuje za akých podmienok. Je to štandardná vec.“

Šéf Demokratov však zároveň upozorňuje na to, že akýkoľvek zákrok by mohol byť považovaný za eskaláciu napätia. Aliancia by ale podľa neho mala brániť svoje územie. „To nie je agresia, to je obrana. Naozaj si myslím, že Rusi dosiahnu týmito útokmi to, že to Aliancia urobí. Vôbec by som sa nečudoval, ak by záverom tejto udalosti bolo, že sa Poľsko rozhodne vytvoriť nárazníkovú zónu pred svojím územím.“

Uložiť článok

Najnovšie články