Pre Slovensko bude dôležité, aby participovalo na povojnovej obnove Ukrajiny. V diskusnej relácii O 5 minút 12 STVR to uviedol predseda opozičného KDH Milan Majerský. Ako v tejto súvislosti skonštatoval, účasť Slovenska je výsostne dôležitá pre slovenskú ekonomiku aj pre slovensko-ukrajinské vzťahy.
„Bulharsko, Poľsko a západné krajiny už sú pripravené a už sa nastavili na to, že tam nasadia svoje firmy, ktoré budú spolupracovať na obnove,“ povedal Majerský. Šéf KDH sa zároveň pýta, či chceme mať za suseda agresívne Rusko, ktoré by chcelo vrátiť pomery pred rok 1989, alebo mierovú a pokojnú Ukrajinu, kde beží normálny život.
Rozhodnutie musí zostať v rukách Ukrajiny
„Pre nás je toto kľúčové,“ vyhlásil Majerský. Doplnil, že prípadný mier za cenu územných ústupkov musí Ukrajina odsúhlasiť. „Nemôžeme rozhodnúť my za nich, nemôže za nich rozhodnúť EÚ ani Trump, ani Putin. Musia oni súhlasiť s niečím takým“ dodal Majerský.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) pripomenul, že napriek 18 balíkom sankcií a zbraňovým systémom za stovky miliárd Rusko postupuje ďalej. „Tak buďme pri realite a uzavrime mier, aby prestali ľudia umierať,“ vyzval Kaliňák s tým, že treba dať priestor pre rokovania a prípadné usporiadanie do budúcnosti.
Najlepšia šanca pre Ukrajinu vraj už pominula
Západ podľa ministra obrany „prešvihol“ najlepšiu pozíciu, ktorú Ukrajina mala koncom roka 2022 a začiatkom roku 2023. „Vtedy mohla mať fantastické výsledky a možno by tá ruská čižma musela ísť preč okamžite,“ skonštatoval Kaliňák. Doplnil, že ruskou inváziou došlo k porušeniu medzinárodného práva, a to ani mierová zmluva neodstráni.
„Mierová zmluva bude o tom, že nastane mier – pomerne trvalý. A nastane priestor pre dlhotrvajúce rokovania o tom, ako sa s tou situáciou Ukrajina a Rusko vyrovná,“ dodal minister.
Kaliňák hovorí o možnom trojstretnutí
Ak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na najbližšom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom odpovie na mnohé otázky „áno“, Amerika následne sprostredkuje trojstretnutie. Myslí si to minister obrany a podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer-SD).
Jeho oponent, predseda KDH Milan Majerský, viackrát zopakoval, že mier sa nemôže dohadovať bez účasti Ukrajiny. Diskutujúci to uviedli v relácii STVR O 5 minút 12.
„Je podľa mňa jasné, že ak teda v pondelok (18. 8.) odpovie na mnohé otázky prezident Zelenskyj ‚áno‘, tak už to Amerika potom sprostredkuje a urobí to trojstretnutie a uzavrie sa to, pretože v opačnom prípade budeme sledovať, ako Rusi budú postupne postupovať napriek všemožnej snahe Európy,“ priblížil minister.
Majerský: Ukrajina musí rozhodovať sama
Majerský podotkol, že akékoľvek dohody musia byť v prospech Ukrajiny a jej občanov. Podľa neho je neakceptovateľné, aby sa o územných či politických ústupkoch rozhodovalo bez priameho súhlasu Kyjeva. „Ukrajina musí súhlasiť s tým, že dokáže urobiť nejaký ústupok, v tomto nemôžeme rozhodnúť my za nich, nemôže za nich rozhodnúť EÚ ani Trump ani Putin,“ poznamenal.
Pre Kaliňáka je kľúčové, že lídri smerujú k mierovej dohode a nie k prímeriu. „A rovnako tak je dôležitá veta, ktorú povedal Vladimir Putin, že musíme odstrániť všetky príčiny konfliktu, niektoré z nich poznáme, to je napríklad členstvo Ukrajiny v NATO alebo niektoré ďalšie veci, ktoré súvisia so vzťahmi k minoritám a podobne,“ povedal Kaliňák.
Dodal, že každý mier musí obsahovať určitý kompromis, návrat Ukrajiny k hraniciam spred roku 2014 je podľa neho nereálny. Majerský reagoval, že Ukrajina sa už v 90. rokoch vzdala jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky a územnú celistvosť, ktoré dnes Rusko porušuje.
Predpoveď o proruských vládach na Ukrajine
Na margo budúceho vývoja na Ukrajine minister obrany uviedol, že do desiatich rokov môže v Kyjeve vzniknúť proruská vláda. „Ja tvrdím, že to je viac ako istota, že tam príde a bude to do desiatich rokov určite. Dôvod je jednoduchý. Poznám Ukrajinu veľmi dobre. (…) To je krajina obrovských rozdielov, keď málokedy Kyjev dokázal uspokojiť všetky jednotlivé časti tej Ukrajiny,“ skonštatoval.
Diskutujúci sa dotkli aj otázky výdavkov na obranu a konsolidácie. Kaliňák pripomenul, že hoci Slovensko formálne plní záväzok dávať na armádu dve percentá hrubého domáceho produktu, veľká časť zdrojov ide do tzv. duálnych projektov – napríklad do výstavby nemocníc či dopravnej infraštruktúry.
„Predseda vlády jasne povedal, že nebudeme v tomto roku zvyšovať výdavky na zbrojné projekty, na zbrane ako také, ale duálne projekty podporujeme (…), projekt Národné obranné sily rátam medzi duálne projekty, dnes máme už registrovaných záujemcov viac ako 6500,“ objasnil.
Nahlásiť chybu v článku