Tohtoročné leto sa začalo nezvyčajne teplo, a to nielen na súši. Stredozemné more už na začiatku júla hlási rekordné teploty. Miestami sa voda zohriala až na 29 °C, pričom dlhodobý priemer na konci júna je len okolo 23 °C. Vedci varujú, že dôsledky tohto nebezpečného javu môžu byť vážne.
Najväčšie odchýlky sa týkajú západnej časti Stredozemného mora, vrátane Baleárskeho, Tyrrhenského a Ligúrskeho mora, kde je voda o 5 až 6 °C teplejšia než zvyčajne. Výnimkou je len malá časť Egejského mora, kde je teplota mierne pod normálom. Čierne more je tiež teplejšie, s hodnotami medzi 21–24 °C. Tieto teploty nie sú len rekordné, ale aj pretrvávajúce, píšu weby Severe Weather a Le Monde.
Teplotná kupola
Vysvetlenie spočíva v atmosférickom jave známom ako teplotná kupola (heat dome). Ide o rozsiahlu oblasť vysokého tlaku, ktorá ako zadržiava horúci vzduch pri zemi a zabraňuje jeho ochladeniu. Vzduch sa neochladzuje ani v noci a moria sa ohrievajú bez možnosti miešania chladnejších vrstiev.
Dôsledky môžu byť extrémne, viac vlhkosti v ovzduší znamená vyššiu pravdepodobnosť prívalových dažďov, búrok a povodní. Takéto scenáre sa už udiali, napríklad ničivá povodeň v Slovinsku v auguste 2023, cyklón Boris v septembri 2024 či tragické povodne vo Valencii, kde v októbri 2024 zomrelo 232 ľudí.
Vedci z organizácií ako Copernicus či Meteo-France upozorňujú, že takéto javy budú pravdepodobne čoraz častejšie. Stredomorie sa totiž otepľuje rýchlejšie než je globálny priemer. Okrem extrémneho počasia to má vplyv aj na morský ekosystém – štúdie ukazujú, že medzi rokmi 2015 a 2019 spôsobili tepelné vlny masový úhyn koralov, morských ježkov či lastúrnikov.
Očakáva sa, že súčasná vlna tepla bude pokračovať minimálne do polovice júla. Vedci navyše ľudí vyzývajú, že na možné extrémy sa musia pripraviť aj v druhej polovici leta a počas jesene.
Nahlásiť chybu v článku