Aj keď blesky udierajú po celej Zemi prakticky neustále, zvyčajne sú to len štandardné výboje, ktoré vzniknú v mrakoch a vybijú sa úderom do zeme. Niekedy sa však vytvorí blesk, ktorý sa prakticky v okamžiku pohybuje medzi nabitými mrakmi z jedného do druhého a vytvára tak niečo, čomu hovoríme megablesk.
Dostatočne veľký búrkový systém umožňuje megablesku pokrývať stovky kilometrov a osvetliť oblohu dlhšie ako na 10 sekúnd. Teraz Svetová meteorologická organizácia uznala dokonca dva svetové rekordy týkajúce sa megableskov, a to ohľadom rozmerov a druhý ohľadom dĺžky trvania, uvádza portál Science Alert.
V utorok Svetová meteorologická organizácia certifikovala blesk, ktorý udrel nad južnými časťami USA 29. apríla 2020 ako najdlhší v histórii pozorovaní. Tiahol sa od južného Houstonu až po juhovýchodné Mississippi a jeho dĺžka bola ťažko predstaviteľných 768 kilometrov. Svetová meteorologická organizácia ho označila za najdlhší v histórii, pričom predchádzajúceho rekordéra z októbra 2018, ktorý sa objavil nad južnou Brazíliou, prekonal o 60 kilometrov.
Rekordný megablesk zachytil tiež satelit Národného úradu pre oceány a atmosféru.
Druhý rekord týkajúci sa „megazáblesku“ pochádza z júna 2020 a ide o megablesk, ktorý sa vyskytol nad Uruguajom a severnou Argentínou. Jeho záblesk trval až 17,1 sekundy a prekonal tak dovtedajšieho rekordmana zachyteného nad Argentínou z roku 2019. Ten osvetľoval oblohu 16,73 sekundy. O rekorde tak rozhodli iba desatiny sekundy.
Miesta dvoch rekordných megableskov – Veľké planiny v USA a juhoamerická panva La Plata, sú ohniskom veľkých búrok, ktoré dokážu vytvárať rekordné blesky
Mapovanie
V minulosti sa meteorológovia pri mapovaní bleskov spoliehali na pozemné sledovania. S nástupom satelitov vysoko nad Zemou však môžu vidieť oveľa širšiu časť planéty, čo dokáže napríklad zachytiť celý megablesk v rámci jedného sledovania. Nové meriace prístroje na satelitoch Národného úradu pre oceán a atmosféru sú tiež špeciálne navrhnuté na pozorovanie bleskov. Aj Čína a Európa inštalujú vlastné prístroje na svoje meteorologické satelity a spoločne by tak mohli poskytovať globálne mapovanie bleskov po celej Zemi.
Blesky sú nebezpečné
Odborník na blesky, Ron Holle zo Svetovej meteorologickej organizácie, ktorý rekordné megablesky posudzoval, hovorí, že najlepším úkrytom pred bleskom sú klasické budovy s inžinierskymi sieťami. Povedal, že radšej si treba zvoliť klasickú pevnú budovu, ktorá je bezpečnejšia, než napríklad záhradnú chatku či zastávku autobusu. Ak však nie sú k dispozícii žiadne budovy, druhým najbezpečnejším miestom sú úplne uzavreté vozidlá s pevnou kovovou strechou.
Pravdou však je, že blesky, ktoré zasiahnu ľudí, sú zriedkavé, aj keď sa stávajú. Najsmrteľnejší blesk bol zaznamenaný v Zimbabwe v roku 1975. Vtedy jediný úder usmrtil až 21 ľudí, ktorí sa pred búrkou ukryli v chatrči.
Nahlásiť chybu v článku