Pri výskume boli použité najmodernejšie nástroje a chemické a izotopové techniky, ktoré okrem rozsahu merali aj čistotu ložiska. Tím vedený geológom Liamom Courtney-Davisom zistil, že tieto ložiská vznikli pred 1,4 až 1,1 miliardami rokov, nie pred 2,2 miliardami rokov, ako sa predpokladalo.
Ide o významný objav. Posun veku o zhruba miliardu rokov sa zhoduje s obdobím, keď sa staroveké kontinenty rozpadali a tvorili nové. Bolo to obdobie intenzívneho tektonického stresu, zvýšeného tepla a cirkulácie tekutín vo vnútri zemskej kôry.
Výskumníci tvrdia, že táto geologická aktivita mohla lokálne premeniť skoršie formácie, ktoré obsahovali takmer 30 % železa na rudu, ktorej obsah v niektorých zónach presahuje 60 %.
Čistejšia a udržateľnejšia ťažba
Prieskumníkom to dáva jasnejší návod, kde hľadať nové ložiská. Podľa Courtney-Davisa, geológa na Curtin University a spoluautora štúdie publikovanej v roku 2024 v Proceedings of the National Academy of Sciences, výsledky naznačujú aj možnosti efektívnejšej a udržateľnejšej ťažby.
„Nejde len o vedu,“ povedal. „Tieto technológie by mohli urobiť ťažbu čistejšou, menej plytvajúcou a environmentálne zodpovednejšou.“
Zvládne byť prorokom každý? Naša redakcia predpovedala 46 vecí na rok 2025, vyše 44 % z toho správne
Nahlásiť chybu v článku