Filmy, knihy či obrazy s nádychom psychológie či niečoho mysteriózneho a tajomného mali vždy veľký úspech. Nesú so sebou čosi pútavé a nepoznané. A to ľudí lákalo odjakživa. Na podobnú tému bolo natočených mnoho filmov, či už v Hollywoode, alebo v Škandinávii, ktorá sa preslávila práve temnými, ponurými kriminálkami s nádychom psychológie.
Poďme sa však dnes pozrieť na tie, ktoré vznikli na pôde Česka a Slovenska.
Viditeľný svet
Peter Krištúfek, ktorý film režíroval a zároveň k nemu napísal aj scenár, vychádzal pri spisovaní námetu z okamžitého nápadu. Ten sa objavil pri posedení na balkóne s jeho priateľkou. Zrodil sa pri položení otázky, čo sa asi deje za oknami naokolo. Máte pocit, že vás občas niekto sleduje? Pre istotu sa pripravte na najhoršie. To sa aspoň snaží povedať psychologický thriller s Ivanom Trojanom v hlavnej úlohe. Vo filme vystupuje ako Oliver, uzavretý letový dispečer, ktorý špehuje na prvý pohľad šťastnú rodinku z domu oproti. S úlohou obyčajného pozorovateľa si však dlho nevystačí a rozhodne sa k susedom od naproti preniknúť čo najbližšie.
Requiem pro panenku
Film bol natočený v roku 1991. V čase jeho vzniku mal jeho režisér, Filip Renč, len 24 rokov a stále študoval tretí ročník na FAMU. „Byl jsem začínající puberťák a všem jsem měl šéfovat,“ povedal neskôr o práci na filme. To mu však nebránilo v tom, aby natočil geniálnu snímku, ktorá zažila mimoriadny úspech. A mimo nestúpil ani so scenárom, ktorého predlohou bola poviedka Josefa Klímu. Do ústavu pre mentálne postihnutých je omylom umiestnená Marika, ktorá je v šoku zo znásilnenia. Spoznáva život v ústave, spôsob, akým sú týrané neposlušné chovankyne, snaží sa dostať von, ale proti zavedenému systému veľa šancí nemá.
Anglické jahody
Anglické jahody sú veľmi zaujímavým vojnovým počinom, ktorý vznikol za spolupráce s ukrajinským obsadením. Herec Alexej Bardukov, ktorý stvárňuje jedného z vojakov, je vo svojej zemi označovaný ako ruský Brad Pitt. V horúcom lete sa mladý muž Tomáš Sinek chystá odísť zbierať jahody do Anglicka. Československo v roku 1968. Tomáš strávi s kamarátmi a dievčaťom Táňou búrlivú noc pred odchodom. Ráno sa ponáhľa na stanicu, Praha je však vyľudnená a žiadne vlaky nechodia. V to augustové ráno sa radikálne zmenili osudy tisícok ľudí. Písal sa 21. august 1968.
Cigán
Film mal svetovú premiéru na 46. ročníku MFF Karlovy Vary, kde získal Zvláštnu cenu poroty a pre Jána Mižigára Zvláštne uznanie za stvárnenie hlavnej postavy. Príbeh pojednáva o človeku vo vypätej existenčnej situácii. Hlavný hrdina je postavený pred problém ako prežiť svoj život. Naráža na nielen tvrdé sociálne podmienky, ale aj na deformované pravidlá osady.
Bílá nemoc
Film vznikol na základe divadelnej hry Karla Čapka a hovorí o rozmohnutí deštruktívneho bacilu s príznakmi malomocenstva. Je nazývaný morbus Tshengi alebo biela choroba. Jediný, kto proti nemu vyvinul účinný liek, je lekár Galén. Odmieta však svoje tajomstvo vyzradiť dokým mocní ľudia budú mariť ľudské životy vo vojnách. Film bol nepriamo zasadený do nemeckých končín. Už dva dni po premiére protestovalo nemecké veľvyslanectvo a žiadalo zákaz filmu, nakoľko sa cítilo poškodené jeho duchom. Dosiahlo iba to, že jedna z postáv baróna Krüga bola premenovaná na Kroga.
Spalovač mrtvol
Československý horor odohrávajúci sa na jednom z najsmutnejších miest – krematóriu. Pán Kopfrkingl je však na svoju prácu patrične hrdý a dáva to všade najavo. Keď však jedného dňa zistí, že jeho žena nemá čistý pôvod, tak to pán Kopfrkingl rozhodne nemôže nechať len tak. Kinematografický skvost, ktorý získal mnohé zahraničné ocenenia krátko po svojej premiére, putoval do trezoru medzi zakázané filmy.
Nahlásiť chybu v článku