reprofoto: flickr.com(Lwp Kommunikáció)

Matej Mensatoris / / Veda
Dnes ráno sa svet prebudil so smutnou správou.

Vo veku 76 rokov zomrel popredný britský teoretický fyzik Stephen Hawking, jeden z najuznávanejších svetových vedcov. Vzhľadom na túto smutnú udalosť, sme sa rozhodli uctiť si jeho pamiatku tak, že vám o ňom prinesieme 10 faktov, ktoré iba potvrdzujú, že svet prišiel skutočne o výnimočného muža.  

Lekári mu dávali len pár rokov života

Na prahu dospelosti Hawkingovi diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), no ani to mu nezabránilo aktívnej vedeckej činnosti. Jeho stav sa však zhoršoval každým rokom. Amyotrofická laterálna skleróza je ochorenie, ktoré výrazne zhorší kvalitu života. Teda v prípade, ak prežijete prvých päť rokov, počas ktorých zomiera väčšina pacientov. V prípade Hawkinga sa teda môže hovoriť o veľkom zázraku, že sa dožil „až 76 rokov“, teda veku, v ktorom úmrtia nie sú ničím nezvyčajným aj u iných ľudí.

Pred diagnostikovaním ALS bol vesliar

Biografka Kristine Larsen písala o Hawkingovi a jeho smutných a osamelých časoch na Oxforde počas prvého ročníka štúdia. To, čo ho z týchto časov dostalo, bolo pravdepodobne veslovanie. Aj pred tým, ako bola Hawkingovi diagnostikovaná choroba ALS nebol zrovna ukážkový atlét. Vďaka veslovaciemu tímu sa však stal populárnym, pretože veslovanie bolo na Oxforde veľmi dôležitým športom.

Foto:youtube.com (Popular Science)

Svet pravidelne varoval a šokoval svojimi vyhláseniami

Či už to bolo tvrdenie, že ľudstvo musí opustiť Zem do 100 rokov, alebo že namiesto dažďa bude padať kyselina sírová a teplota Zeme dosiahne 250°C, či zo Zeme sa stane žeravá ohnivá guľa jeho tvrdenia nikto nebral na ľahkú váhu. Na druhej strane prikročiť k tomu, aby sa jeho vyhláseniam predchádzalo a teda, aby sme si z nich zobrali príklad a niečo s našou planétou urobili, to už bol tvrdší oriešok.

Veril na mimozemšťanov

Vzhľadom k tomu, že sa Hawking venoval celý svoj život kozmológii, ľudia sa pochopiteľne zaujímali o jeho názor na možnosti mimozemského života. Počas osláv 50. výročia NASA v roku 2008 bol Hawking pozvaný prednášať a vo svojej reči spomenul aj svoj postoj k tejto téme. Hawking sa vyjadril, že vzhľadom na rozľahlosť vesmíru je pravdepodobné, že niekde existuje primitívny život a možno ďalší inteligentný život. „Primitívny život sa vyskytuje veľmi často, no inteligentný je veľmi vzácny.“

Veril, že cestovanie v čase je možné

Prednedávnom dokonca usporiadal večierok, pre cestovateľov v čase. Žiaľ nikto naň neprišiel. To ale neznamená, že na cestovanie v čase neverí. K samotnému večierku sa vyjadril: „Usporiadal som party pre cestovateľov v čase, pozvánky som však rozoslal až po skončení večierku. Aj keď som tam dlho sedel a čakal, nikto neprišiel.“

Foto: Flickr.com (NASA HQ PHOTO)

Objavil sa vo viacerých seriáloch

Aj keď mu jeho ochorenie znemožňuje mnoho činností, herectvo nie je jednou z nich. Jeho prvá skúsenosť na televíznej obrazovke vola v 26. epizóde 6. série populárneho seriálu Star Trek: Nová generácia. Bol stvárnený v kreslených seriáloch Simpsonovci a Futurama, kde svoju postavu aj nadaboval. Viackrát sa objavil i v sitkome Teória veľkého tresku.

Foto: Facebook.com/Stephen Hawking

Dizertačná práca ho vystrelila medzi vedeckú elitu a je na nej badať jeho ochorenie

Prácu Hawking predložil v roku 1966, kedy neskôr získal aj doktorát. V tom čase sa u neho začala rozvíjať amyotrofická laterálna skleróza, ktorá mu neskôr úplne znemožnila pohyb.

Vedec bol však vtedy ešte schopný písať. Niekoľkokrát prácu vlastnoručne podpísal a napísal tiež vyhlásenie o tom, že práca je jeho vlastnou originálnou tvorbou. Už vtedy bolo ale vidieť, že s písaním má mierny problém.

Hawking sa k sprístupneniu dizertačnej práce vyjadril: „Tým, že teraz ju môžu čítať všetci dúfam, že inšpirujem ľudí k tomu, aby zdvihli hlavu a pozerali sa na hviezdy a nie dole na svoje nohy. Dúfam, že začnú uvažovať o našom mieste vo vesmíre a zamyslia sa nad vesmírom ako takým.“

Stephen Hawking/Cambridge University Library

Konšpiračné teórie o Hawkingovi

Konšpiračné teórie neobchádzali ani tohto slávneho vedca. Jedna z nich hovorila, že Hawking nezomrel dnes, ale dávno a to už v roku 1985 a nahradil ho dvojník. Údajne vedci v NASA sa podľa teórie mali rozhodnúť, že profesor musí žiť ďalej, pretože bol až príliš užitočný. Namiesto toho, aby sa so svetom podelili v 1985 o Hawkingovej smrti, tak ho jednoducho nahradili. Objavili sa tiež teórie, že za Hawkinga rozmýšľa umelá inteligencia a počítač a on slúži iba „na okrasu“.

Dokázal svoje teórie vysvetliť jednoduchým štýlom

Hawking bol známy aj tým, že zložité fyzikálne poznatky dokázal vysvetliť štýlom, aby ich pochopil aj laik. Keď sa ho napríklad pýtali, čo bolo pred Veľkým treskom, odpovedal jednoducho: „Nič“. Svoju odpoveď ale následne rozšíril a uviedol aj príklad: „Neexistuje nič južnejšie od Južného pólu na našej planéte, takže tam pred Veľkým treskom nebolo nič.“

Foto: Wikimedia Commons

Zomrel v deň Pí a v deň, keď sa narodil Einstein

Dnešný deň, 14. marca, sa v môže zapísať tiež ako 3.14. čo je približná hodnota „pí“. Táto hodnota je neodmysliteľne spojená s matematikou a fyzikou a je smutno-milá náhoda, že Hawking zomrel práve v takýto symbolický deň. Okrem iného, 14. marca 1879 sa v nemeckom meste Ulm narodil jeden z najväčších velikánov fyziky – Albert Einstein.

Pozri aj: Toto je posledné Hawkingove varovanie pred jeho smrťou. Nad týmito slovami by sa mal zamyslieť každý z nás

interez.sk


Komentovať (0)