Invázia vojsk Varšavskej zmluvy je smutnou historickou udalosťou našich dejín, ktorá na dlhé obdobie ovplyvnila politický život v štáte a osudy ľudí vo vtedajšom Československu. Obrodný proces, na čele ktorého stál Alexander Dubček, stelesňoval túžbu ľudí zmeniť vtedajší skostnatený režim a budovať sociálny štát na základe rešpektovania základných ľudských práv a slobôd.
správy od nás budete mať ako prví.
Prezident Peter Pellegrini to vo štvrtok uviedol na sociálnej sieti pri príležitosti 57. výročia vojenskej invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. „Tieto historické udalosti sú však aj príbehom o charaktere ľudí, ktorí zotrvali na svojom presvedčení bez ohľadu na to, že stáli zoči-voči tvrdému politickému vojenskému tlaku,“ konštatoval prezident.
Ako doplnil, napriek tomu, že obrodný proces bol ukončený inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a následnou normalizáciou, ktorá postihla jednu generáciu ľudí, túžba po slobode zotrvala a stala sa hodnotovým motívom pre neskoršiu Nežnú revolúciu. Dnes podľa hlavy štátu vidíme, že svet okolo nás sa mení.
Túžba po slobode prežila
Aby sa dejiny v ich krutej podobe neopakovali, je podľa Pellegriniho dôležité budovať našu štátnosť v rodine demokratických štátov zoskupených v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. „Budujme medzinárodné postavenie Slovenskej republiky tak, aby sa už nikdy nezopakoval násilný mocenský akt, keď sa na základe sféry vplyvu jednej veľmoci rozhodne o osude celej krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú,“ uzavrel prezident.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Invázia z augusta 1968
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR.
Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
Obrovské hospodárske škody
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Nahlásiť chybu v článku