Na konci októbra roku 79 to v talianskych Pompejách vyzeralo ako v bežný jesenný deň. Avšak nepokojný Vezuv, ktorý bol už desiatky rokov aktívny, vybuchol a zasiahol Pompeje, a tiež mesto Herculaneum. Horúci popol a láva pokryli široké okolie a zahubili všetko živé.
To, čo v minulosti bolo tragédiou, sa pre súčasného človeka stáva úžasným výletom do minulosti. Popol a láva Pompeje zakonzervovali, archeológovia a návštevníci sa tak môžu vrátiť v čase a vidieť, ako v roku 79 vyzerali.
Nie sú to skamenené telá
S Pompejami sú tiež späté už ikonické sochy miestnych obyvateľov, ktorí pred katastrofou nedokázali uniknúť a zahynuli pod vrstvou lávy a horúceho popola. Avšak to, na čo sa pozeráte, nie je to, čo si myslíte.
V skutočnosti tieto sochy nie sú skamenené ľudské telá, ako informuje portál IFL Science. Ide o sadrové odliatky. „Je to výsledok šikovnej archeologickej vynaliezavosti, siahajúcej až do 60. rokov 19. storočia,“ uviedla profesorka histórie Mary Beardová pre BBC.
O čo teda ide? Keď sa vo veľkom začali odkrývať pozostatky Pompejí, tak si archeológovia v 19. storočí všimli, že pod vrstvami trosiek a popola sa nachádzali zreteľné diery a dutiny. Niektoré z nich dokonca obsahovali ľudské pozostatky.
Tieto dutiny vznikli, keď obyvateľa Pompejí zahalili niekoľkometrové vrstvy horúceho popola, ktoré okolo obete stvrdli. Telá sa postupne začali rozkladať a po stovkách rokov z nich neostalo prakticky nič — jedine stvrdnutý materiál, ktorý pôvodne ohraničoval telo obete.
Preto archeológovia začali robiť chytrú vec. Akonáhle pomocou sondy narazili na nejakú dutinu, napumpovali do nej sadru. Po jej vytvrdnutí ju vykopali, a tak vznikli sochy, ktoré môžete vidieť ako ľudí z Pompejí.
Ide tak o sadrový odliatok dávno zomretého obyvateľa Pompejí. Nie sú to teda skamenené telá, ako si mnohí myslia, na druhej strane je to dokonalá kópia toho, ako človek pri úmrtí v Pompejach vyzeral.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku