Generálny prokurátor Maroš Žilinka a predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan dnes vystúpili v pléne Národnej rade Slovenskej republiky.
Maroš Žilinka sa v parlamente vyjadril k aktuálnej téme rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Stojí si naďalej za tým, že skrátené legislatívne konanie v súvislosti so zrušením ÚOO nespĺňa zákonné podmienky. Vystúpil v rámci Hodiny otázok v parlamente, aby vysvetlil, prečo je to tak.
Žilinka upozornil, že zákon jasne stanovuje, za akých podmienok je možné vykonať skrátené legislatívne konanie. Vysvetlil, že ide o mimoriadne okolnosti, keď sú napríklad ohrozené základné ľudské práva a slobody, je ohrozená bezpečnosť, alebo štátu hrozia značné hospodárske škody.
„Navrhovateľ prakticky v návrhu neuviedol jeden jediný konkrétny dôvod na to, aby bolo vykonané skrátené legislatívne konanie,“ vyhlásil Žilinka.
Nebolo podľa neho uvedené ani to, aké základné ľudské práva a slobody by mohli byť ohrozené, respektíve aké boli ohrozované alebo porušované, keď si to vyžaduje bezprostredný mimoriadny a okamžitý zásah zákonodarcu.
„A to napriek tomu, že podľa vyjadrení politikov bola príprava návrhu dlhodobá. Čo sa zmenilo za niekoľko dní, týždňov a mesiacov, a dovolím si povedať, že aj niekoľko rokov?“ uviedol Žilinka.
Nekompletné zloženie Ústavného súdu
Generálny prokurátor chcel pokračovať vo vysvetľovaní toho, prečo skrátené legislatívne konanie nie je v tomto prípade zákonné, no jeho odpoveď prerušili pre vystúpenie predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana.
Fiačan apeloval na parlament, aby si splnil svoju ústavnú povinnosť a zvolil potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu ÚS SR. Vyplýva to z jeho vyjadrenia počas vystúpenia v pléne parlamentu, píše TASR.
„NR SR nie je už viac ako dva roky schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť – zvoliť potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu ÚS a následne týchto kandidátov navrhnúť prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenovať. Bol by som nerád, aby moje vystúpenie pôsobilo ako tlak či pripomínanie ústavných povinností, ktorých si je NR SR zrejme vedomá. Verím, že parlament a relevantné politické subjekty vnímajú svoju politickú a právnu zodpovednosť za splnenie si tejto ústavnej povinnosti,“ poznamenal.
Fiačan podľa vlastných slov plne rozumie, že súčasťou demokracie sú aj zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavných sudcov. „Čo však nemožno pochopiť, je neprimerane dlhá doba, počas ktorej sa NR SR s touto vecou vyrovnáva,“ podotkol.
Pripomenul, že v obdobnej situácii vystúpil v roku 2019. Dúfal vtedy, že sa to už nezopakuje. „Žiaľ, ako je zo súčasnej situácie zrejmé, ani tzv. justičná novela ústavy z roku 2020 problém plynulého obsadzovania uvoľnených miest sudcov na ÚS nevyriešila, hoci sa ponúkali viaceré možnosti,“ povedal.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku