Nešlo však o prvý podobný incident. Len dva roky predtým zomrelo pri jazere vzdialenom približne 200 kilometrov 37 ľudí. Z ničoho nič všetci padli mŕtvi. K rozlúsknutiu smrtiacej záhady prispel až vulkanológ Haraldur Sigurdsson po tom, ako odobral vzorky vody. Na povrch totiž vychádzali obrovské bubliny.
Tak sa podarilo zistiť, že jazerá sú plné plynu. Ukázalo sa, že tragédiu zapríčinil oxid uhličitý. Sigurdsson zistil, že plyn pochádzal z hlbín Zeme a prenikal do jazera cez trhliny v podloží. Približne dvesto metrov pod hladinou dokáže liter vody bez problémov udržať asi 20 litrov oxidu uhličitého, ktorý zostáva stabilný vďaka nízkym teplotám a vysokému tlaku v hlbinách. Ak však niečo naruší stabilné podmienky, rozpúta sa peklo.
Časovaná bomba
Vzorky z dna jazera Nyos pri manipulácii doslova vybuchovali. Predstavte si teda, čo sa udeje, ak plyn uniká v celom jazere. Do dnešného dňa nie je celkom jasné, čo spôsobilo, že sa plyn pod hladinou zrazu rozhýbal. Možno bol za tým silný vietor alebo zosuv pôdy. Isté však je, že jazero sa doslova zmenilo na časovanú bombu.
Hrozilo, že ak sa ihneď nepodniknú kroky, dôjde k ďalšej tragédii. Riešením bol projekt, ktorý pripomínal slamku vo fľaši so sódou. Ku dnu jazera bola v roku 2001 nasmerovaná rúra, ktorá umožňuje plynu bezpečne uniknúť do ovzdušia. V roku 2019, desaťročia po tom, ako zabilo 1 800 ľudí, bolo napokon jazero Nyos prehlásené a bezpečné.
Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, prečítajte si napríklad náš článok o jednom z najsmrtiacejších javov v dejinách meraní.
Nahlásiť chybu v článku