foto: FORTEPAN/GYULA NAGY, VARGA JÁNOS

Fotografie nám niekedy dokážu poskytnúť pohľad na niečo, čo za niekoľko rokov takmer úplne zmenilo svoju podobu.

Niekedy máme možnosť vidieť fotografie, ktoré pochádzajú z obdobia, ktorého sme buď neboli súčasťou alebo sme v danom období boli len deťmi. No aj napriek tomu môžeme vnímať okolité prostredie ako známe, nakoľko sa nejak výrazne nezmenilo. Vďaka sérii fotografií z obdobia socializmu si aj dnes môžeme pripomenúť, ako v danom období vyzerali napríklad Vysoké Tatry. 

S dávnou históriou slovenských veľhôr ste sa mohli oboznámiť v našom článku, ktorý rozpráva o prvých ľuďoch, ktorí našli odvahu a vydali sa ich objavovať. Od daného času prešlo niekoľko storočí a každá doba so sebou prinášala niečo iné, nové. Inak to nebolo ani po druhej svetovej vojne.

Alpy vzdialené len niekoľko sto kilometrov dnes nepredstavujú ďalekú destináciu. V období druhej polovice 20. storočia bolo pre nás ale jednoduchšie ísť a naplno si užívať to, čo máme doma. Masy turistov užívajúcich si prostredie „Malých Álp“, ako niektorí Vysoké Tatry nazývajú aj dnes, predstavovalo ideálne prostredie pre dospelých, ale aj deti.

Ľudia sa ich už viac nebáli, ako kedysi. Dokonca v nich začali nachádzať ideálne prostredie pre kvalitný oddych, turistiku alebo aj športové vyžitie. Dôkazom toho sú hotely, ktoré v danej dobe začali na území pod Vysokými Tatrami prosperovať.

Medzi jedny z najobľúbenejších s určitosťou patrili hotel Morava v Tatranskej Lomnici, Panorama Rezort neďaleko Štrbského plesa či Hotel Šport na Donovaloch, ktoré boli v 60. rokoch podstatne menej zastavané. Všetky tri zo zmienených sú aj v súčasnosti v prevádzke.

1965 – Hotel Morava, Tatranská Lomnica. Foto: FORTEPAN/CHUCKYEAGER TUMBLR
1966 – Hotel Panorama Rezort. Foto: FORTEPAN
1969 – Hotel Šport, Donovaly. Foto: FORTEPAN/ZOLTAN MESZAROS

Do hôr sme sa vydávali rôznymi dopravnými prostriedkami z blízkych, ale aj vzdialených končín krajiny. Medzi často využívané patrili najmä autá značiek Trabant či Wartburg, ktoré dnes na cestách stretávame už len málokedy. Menej častými účastníkmi ciest sú dnes už aj autobusy značky Škoda, ktoré boli kedysi pomerne rozšírené. Výnimkou nebola ani železničná komunikácia, ktorá je aj v súčasnosti nazývaná Tatranská elektrická železnica a prepája mesto Poprad s niekoľkými zastávkami v horách.

Každý zo spomínaných prostriedkov sa však prispôsobil potrebám ľudí 21. storočia. Autá, ale aj vlaky sú napríklad vybavené klimatizáciou a samotné cestovanie trvá o niečo kratšie. Výlety v slovenskom horskom prostredí ale mali stále v sebe niečo špeciálne.

1965 – Parkovanie v horách v 60. rokoch. Foto: FORTEPAN/GYULA NAGY
1965 – Železničná stanica v Tatranskej Lomnici. Foto: FORTEPAN/GYULA NAGY
1965 – Tatranská Lomnica. Foto: FORTEPAN/PETER RIFLEMAN

Parkovisko nikdy nebolo našou cieľovou destináciou. Všetci sme túžili zdolávať štíty. To bolo spočiatku možné len vlastnými silami. Neskôr začali pre väčšie pohodlie turistov vznikať koncom 19. storočia pozemné a neskôr aj visuté lanovky. Popudom k ich vzniku bola dokonca aj potreba meteorologickej stanice umiestnenej v Tatrách. Na základe tejto požiadavky vznikla visutá lanovka zo Skalnatého plesa na Lomnický štít ešte v 30. rokoch 20. storočia, ktorá aj dnes patri medzi tie najznámejšie.

V Tatranskej Lomnici neďaleko Grand Hotela Praha sa nachádzajú pozostatky visutej lanovky z roku 1937, ktorá kedysi premávala z Lomnice na Skalnaté pleso. Na fotografii nižšie môžete vidieť jej podobu v čase, kedy bola aktívne využívaná. Od roku 2005 je však opustená a chátra.

Jedným z najviac navštevovaných miest v Tatrách boli bez pochýb Rysy. Tie každoročným Medzinárodným výstupom mládeže od roku 1957 vítali tisícky aktívnych mladých ľudí, ktorí sa ho zúčastňovali na počesť Vladimíra Iľjiča Lenina. Ako portál vtedy.sk uvádza, spočiatku šlo o podujatie zväzu, ktoré ale neskôr nadobudlo agitačný a politický rozmer.

1956 – Lanovka na Lomnickom štíte. Foto: FORTEPAN/GYÖNGYI
1964: Lanovka na Chopku a Kamenná chata, Nízke Tatry. Foto: FORTEPAN/LAJOS TOTH
1965: Lanovka v Tatranskej Lomnici. Foto: FORTEPAN/PETER RIFLEMAN,

Keď sa dnes vyberieme do hôr, takmer automaticky myslíme na to, aby sme si so sebou nezabudli vziať vhodnú obuv a oblečenie. Ale pre každého je pohodlné niečo iné. V tomto smere môžeme povedať – ako v minulosti, tak aj dnes. Síce mohla byť väčšina turistov adekvátne vybavená, našli sa aj takí, ktorým nerobilo problém vykročiť do nebezpečného terénu, napríklad na Lomnický štít v „čínskych“ teniskách alebo s aktovkou v ruke.

1984 – Lomnický štít. Foto: FORTEPAN/JÁNOS VARGA
1985 – Výletníci na Hrebienku. Foto: FORTEPAN/VARGA JÁNOS
1965 – Lomnický štít. Foto: FORTEPAN/GYULA NAGY
1967 – Lomnický štít. Foto: FORTEPAN/ALBUM020

Podobne, ako lanovky, aj lyžovanie je úzko späté s prostredím Vysokých Tatier už od 19. storočia. Za jedného z prvých lyžiarov bol považovaný lekár a poľovník Mikuláš Szontagh, ktorý ich aktívne využíval už v roku 1876 počas lovu. Neskôr pribudli odvetvia ako zjazdové lyžovanie, bežky alebo aj skoky na lyžiach. Tie v roku 1970 vzbudili na Štrbskom nevydaný rozruch. Dôvodom bolo konanie majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní (beh na lyžiach, štafeta, skoky na lyžiach).

1970 – Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, Štrbské pleso. Foto Tatransky , CC BY-SA 4.0

 

1971 – Štrbské pleso, skokanské mostíky. Foto: FORTEPAN/ZOLTAN LENS
1960 – Lyže v Tatrách. Foto: FORTEPAN/AR
1968 – Rotunda na Chopku. Foto: FORTEPAN/AR
vtedy.sk, vt.sk, fortepan.hu
Uložiť článok

Najnovšie články