foto: TASR (archív)

Plynový varič, vodná nádrž, stanovanie či konzervy. To a mnoho iného nám dnes pripomína dovolenkové štandardy našej krajiny v období socializmu.

Mladá generácia obdobie pred rokom 1989 pozná už len z rozprávania a fotografií. Staršia na vytúžené a zaslúžené chvíle oddychu spomína s úsmevom. Všetci vieme, že spôsob, akým ľudia trávili dovolenky vtedy a dnes, je rozdielny. Niet však pochýb o tom, že si dovolenky stále dokážeme užiť naplno. 

O vymoženostiach uplynulých pár rokov, ako sú letenky za niekoľko drobných či sloboda vo výbere našej najbližšej destinácie, mohli naši starí rodičia len snívať. Doba, v ktorej si užívali mladosť bola iná, ako je tá dnešná. Väčšina z nich trávila letné dni, ako sa hovorí, „na malte“, v pionierskom tábore alebo v niektorej z obľúbených slovenských dovolenkových lokalít.

Foto: TASR

Zahraničie len pre vyvolených

Výnimkou nebolo ani cestovanie do zahraničia, no bolo to o niečo komplikovanejšie, ako oddych v domovine. Ak ste cestovali autom, mohli ste byť svedkom jeho dôkladnej prehliadky. Ak sa kontrolórom niečo nezdalo, váš výlet v priebehu sekúnd nabral iný smer, od hraníc vás poslali späť domov. V lepšom prípade ste neboli označený za človeka, ktorý sa pokúsil o útek z krajiny.

Dovolenkové zájazdy cestovných kancelárií ste mohli zrátať na prstoch jednej ruky, daný luxus si preto mohli užiť len skutočne vyvolení. Okrem toho bolo potrebné schválenie dovolenky od zamestnávateľa, ale aj niekoľkých ďalších inštitúcií, ako napríklad zväz mládeže alebo rôznych odborov.

Foto: TASR

Toto potvrdenie sa nazývalo cestovná doložka a jeho vybavenie mohlo trvať aj niekoľko mesiacov, preto ste museli svoj oddych začať plánovať v dostatočnom predstihu. Ako Martin Navrátil v článku dodáva, niekedy bolo potrebných dokonca až 14 podpisov, ale ani to vám nezaručilo dovolenku na 100%.

Foto: TASR

Spomienky si domov ľudia prinášali z krajín, ako bola Juhoslávia, Rumunsko, Bulharsko či Chorvátsko. Občas bolo možné dostať sa aj do Paríža či Ríma, no tam len prostredníctvom spomínaných cestovných kancelárií. Preto sa na tieto miesta dostali len niekoľkí ľudia zo Slovenska za rok. Dnes už stačí len niekoľko klikov a sme jednou nohou napríklad aj v Oceánií, dokonca k tomu nepotrebujeme ani množstvo podpisov.

Príspevky od zamestnávateľov

Dve rozdielne obdobia v dejinách a čas dovoleniek majú spoločnú jednu vec. Oddych je finančne nákladný ako v minulosti, tak aj dnes. Kedysi neraz za rekreáciami svojich zamestnancov stáli samotní zamestnávatelia, ktorí im poskytli rekreačné poukazy. Rodiny tak mali príležitosť jednoduchšie sa vydať na výlet do zahraničia na Škodovke plne vybavenej kuchynským náčiním, plynovým varičom, zásobami potravín a stanom. Peňazí neraz nazvyš nebolo, bolo potrebné vynájsť sa.

Foto: TASR

Na cestovanie do zahraničia spomína aj pani Vierka: „S rodičmi sme chodievali k moru. Do auta, podotýkam, Škoda 100, naši nabalili stan, kemping, stoličky, stôl, kuchynské veci, jednoduché potraviny, nafukovačky, spacáky a šlo sa. Dodnes neviem pochopiť, ako rodičia dokázali s nami stanovať. Dnes ak nemáme murované izby, hotely, tak nejdeme.“

Foto: TASR

O apartmánoch, ktoré sú dnes štandardom mohli ľudia len snívať. Aj napriek tomu boli vo svojich dočasných príbytkoch, stanoch s možnosťou využiť zdieľané umyvárne v kempingoch a mierne zníženou úrovňou komfortu v porovnaní s domovom, ľudia šťastní. Aspoň na malý okamih mali totiž príležitosť ocitnúť sa na mieste, ktoré je iné, ako to každodenné.

Slovensko v obľube dovolenkárov

Iní pre zmenu investovali do obľúbených slovenských lokalít. Medzi najviac navštevované v 60. rokoch patrili najmä vodné plochy, ako Zemplínska šírava, Domaša, Banská Štiavnica a jej tajchy či Liptovská Mara. Jedným z miest, ktoré na veľké návaly kempujúcich návštevníkov taktiež spomína, sú aj Pieniny ukryté na severe Slovenska. Dnes už na tomto mieste podobné množstvo výletníkov nenájdeme.

Foto: TASR

Pani Mária pochádza zo šiestich detí, ale aj napriek početnejšej rodine si každý rok užili počas leta spoločné chvíle mimo domova: „Týždňová stanovačka, detské tábory a týždeň sa vyčlenil na väčšie manuálne práce, ako napríklad natieranie plota, zber kamienkov z Váhu na sokel domu. Okrem toho sme šantili celé leto po lúkach, počas pasenia húsok a kráv. Pri objavovaní nových miest a hrách sa neraz stretla aj polovica dediny. Bez pohybu sme boli snáď len v momentoch, kedy sme sa hrali na učiteľku alebo doktorku.“

Foto: TASR

Bežný život sa každoročne akoby na malý okamih sústreďoval v lokalitách, kde ľudia namiesto domov spávali v stanoch a varili na plynových bombách. Deti od skorého rána až do zotmenia aktívne objavovali okolie. Rodičia robili to isté, namiesto práce sa venovali chytaniu rýb, oddychu, spánku alebo tráveniu času so známymi. V lete sa tak obľúbené lokality premieňali na akýsi raj na zemi.

Foto: TASR

„Maminka s mladšou sestrou šli na Slovensko vlakom. Ja s tatinkom som od prvej triedy cestovala za nimi dva dni na motorke, nedočiahla som ani na stúpačky. Tam sme sa stretli sesternice, bratranci a potom šli za tetou na Oravu. Hrali sme sa v rieke, opekali, chodili na salaš. Pri mori sme nikdy neboli, nemali sme na to peniaze,“ zdieľala s nami svoje spomienky pani Kateřina z Českej republiky.

Foto: TASR

Výletníci nie len pri vode, ale aj v horách či na dedine

Výnimkou ale neboli ani hory, ktoré dokázali poskytnúť aspoň chvíľkovú úľavu od letnej páľavy. Vysoké Tatry boli často plné Slovákov a zahraničných turistov, ktorí si dokázali aj na tomto mieste do sýtosti oddýchnuť. Na dobovej fotografii môžeme dokonca vidieť atrakciu, ktorú si môžete na Štrbskom plese vyskúšať aj dnes. Drevené lodičky sú na jeho brehoch stále v prevádzke.

Foto: TASR
Foto: TASR

Pre niektorých predstavovalo obdobie prázdnin úplne niečo iné. Keď boli rodičia v práci, ich ratolesti trávili čas u známych napríklad na dedine. „Ako dieťa som bola počas leta päť týždňov u tety v Kremnici, zvyšok prázdnin som strávila u tety Iľky na Matysovej. Pásli sme kravy, pomáhali na poli. V lese sme zbierali jahody a huby. Takto to bolo každý rok,“ spomína na svoje detstvo pani Marta.

Foto: TASR

Niet pochýb o tom, že sme v minulosti trávili naše dovolenky vo väčšom prepojení s prírodou. Nie len dospelí, ale hlavne deti si dokázali vytvoriť omnoho vzácnejšie spomienky, ktorých prevažnú časť netvorilo sledovanie televízie a hranie počítačových hier. No stále je čas na zmenu. Vydáte sa tento rok kempovať?

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy