Foto: Pubic domain

Komerčné obdobie Vysokých Tatier trvá len niečo vyše 100 rokov. Čím žilo toto územie predtým?

Územie Vysokých Tatier patrí v súčasnej dobe medzi jednu z najviac navštevovaných oblastí Slovenska. Nezáleží, aké ročné obdobie aktuálne panuje. V majestátnom pohorí nájdeme množstvo zanietených turistov, športovcov, výletníkov ba aj pracovníkov. Tento stav však nastal len pred niečo vyše sto rokmi. No aké boli Tatry v skutočnosti pred týmto turistickým rozmachom.

Pamätáte si na slávnu lebku neandrtálca z Gánoviec, o ktorej sme sa učili ešte na základnej škole? Áno, práve tento podivný predmet stojí za potvrdením prvého výskytu človeka v podtatranskom okolí. Síce sú samotné Gánovce vzdialené od pohoria desiatky kilometrov, diaľka nálezu nepredstavuje až také veľké prekvapenie.

Mohutné a počas búrok určite aj strašidelné prostredie nepredstavovalo pre pravekého človeka práve vábny priestor, do ktorého by sa vydal s radosťou. Nevysvetliteľné javy, ako blesky predstavovali istú smrť.

 

 

Foto: by unknown [Public domain], via Wikimedia Commons

Územie nikoho

Väčšie skupiny obyvateľstva sa začali vyskytovať až so sústreďovaním slobodných slovanských kmeňov, ktoré hranicu lesov a hôr využívali na lov, ako inak, slobodne. Tatry v tej dobe nepatrili nikomu a tak neexistoval nik, komu by museli za dané využívanie zdrojov platiť. Boli skutočným územím nikoho a zároveň slúžili všetkým, kto mal o to záujem. Neskôr tento stav mení panovnícka moc.

S príchodom tatárskych nájazdníkov sa objavila nebezpečná hrozba. Územie Tatier a severného Slovenska síce nebolo priamo zasiahnuté týmto nájazdom, no ľudia i tak museli bojovať o svoj život. Trináste storočie práve preto zaznamenalo hlbšie vstúpenie človeka na územie hôr, ktorých husté lesy mu poskytli ideálny úkryt. Neskôr po ústupe nebezpečenstva sa uhorský kráľ Belo IV. rozhodol pre trvalejšie a organizovanejšie osídlenie týchto území.

Foto: by Unknown author [Public domain], via Wikimedia Commons

Hlavné je osídliť a zúžitkovať

Jedným z hlavných dôvodov bolo posilnenie obranyschopnosti Uhorska ako takého. Na základe tohto rozhodnutia prichádzajú prví kolonisti, pôvodom zo saskej oblasti. Ďalšie z dôvodov boli zúrodnenie doteraz nevyužitej pôdy a taktiež hustejšie zaľudnenie oblasti.

Územie sa začína prerozdeľovať medzi zaslúžilých bojovníkov a schopných správcov, ktorí sa podieľajú na spĺňaní týchto cieľov. Neskôr došlo v podtatranskej oblasti aj k násilnému dosadeniu maďarských vojsk a kolonizácii nemeckými roľníkmi, o ktorých zmienku nájdeme v spisoch aj dnes.

Foto: by Unknown[Public domain], via Wikimedia Commons

Nádejní pátrači snažiaci sa odkryť tajomstvá hôr

Lov divokej zvery v tatranských lesoch sa tešil popularite, no doposiaľ stále nepreskúmané hory vzbudili záujem aj u inej klientely. Hľadači pokladov a zlatokopi boli presvedčení, že v tak obrovských skalných masívoch musí byť ukryté nevídané bohatstvo. Jedným z najviac preskúmavaných oblastí je známy Kriváň.

Dodnes sa na ňom nájde množstvo zavalených štôlní. Traduje sa aj povesť, že hlbinné výkopy sú hlavným dôvodom naklonenia jeho štítu. Bájne zlato snaživci síce našli, ale za celé obdobie pátrania šlo len o niečo vyše 50 kilogramov. Mohlo sa však pýšiť najvyššou rýdzosťou v celom Uhorsku.

Foto: by Unknown [Public domain], via Wikimedia Commons

Prvá turistka v Tatrách bola žena

V období 17. storočia rozkvitá záujem verejnosti o skutočné bohatstvo tohto územia. Do Tatier prichádzajú prví záujemcovia so zámerom skúmať, ale aj relaxovať a oddýchnuť si v príjemnom prostredí. Za počiatok samotného turizmu história pokladá výstup dcéry poľského kráľa a pani Kežmarského Hradu, Beaty Laskej na Zelené Pleso.

Neskôr zorganizovali zanietení študenti lýcea v Kežmarku horolezecké výstupy. Ich putovanie bolo značne komplikovanejšie, nakoľko žiadne horské chodníky v tej dobe neexistovali. Ich hlavným bodom záujmu bolo zbieranie geologických a botanických vzoriek pre následné skúmanie.

Objavovanie vrcholov a vznik osád

Objavovanie vrcholov započal jeden z takýchto študentov Dávid Frölich v roku 1615, kedy vystúpil na štít. Nevedno však aký, nakoľko ho zabudol bližšie špecifikovať. S najväčšou pravdepodobnosťou šlo o Kežmarský alebo Lomnický štít. Opísal ho totiž, ako najvyšší, ktorý bolo vidno z kráľovského mesta Kežmarok.

Ešte v 18. storočí vznikla prvá horská osada Starý Smokovec, za ktorou nasledovalo štrnásť ďalších, medzi ktoré patria dnes nie menej známe Štrbské Pleso, Tatranská Polianka či Tatranská Lomnica. Dokončenie prác na železnici spájajúcej Košice s Bohumínom koncom 19. storočia predstavovalo priaznivý predpoklad pre ďalší rozvoj tatranského turizmu.

Foto: by Jan Gaspar [Public domain], via Wikimedia Commons
V závislosti od tohto pokroku vznikajú rôzne rekreačné, liečebné a turistické zariadenia. Vysoké Tatry začali byť zaujímavejšie a prístupnejšie pre rôzne sociálne vrstvy obyvateľstva pochádzajúce nielen z územia Slovenska, ale aj zahraničia. V tomto momente podnikatelia nachádzajú príležitosť na zisk a vytvárajú prostredie, v ktorom každý prichádzajúci návštevník nájde niečo zaujímavé.

Príbehy
0
Komentovať (0)