Na zámku v Lánoch v piatok odborníci za účasti českého prezidenta Petra Pavla a potomkov prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka otvorili zapečatenú obálku s jeho údajnými poslednými slovami, ktoré zaznamenal Masarykov syn Jan.
Celé otváranie bolo vysielané v priamom prenose a jednou z najdôležitejších ľudí v miestnosti bola archivárka Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a archívu Akadémie vied ČR, ktorá obsah obálky po jej otvorení skúmala. Tesne predtým si však uvedomila, že si zabudla okuliare na čítanie, čo oznámila moderátorovi. Ten následne vtipne reagoval, že jej môže požičať svoje. „Potom ale neviem, ako ten prenos dokončíme,“ dodal.
Dagmar Hájková to však aj napriek chýbajúcim okuliarom zvládla a mimoriadne náročnú a stresovú situáciu, keď sa na ňu pozeral celý národ a očakával interpretáciu obsahu listov, ktoré boli napísané pred takmer 90 rokmi, navyše nie veľmi úhľadným písmom, ustála.
Mali na to len niekoľko minút
Odborníci mali ihneď po otvorení obálky len niekoľko minút na to, aby vyhodnotili, či nejde o podvrh. „Môžem s vysokým percentom potvrdiť, že dokument vyzerá autenticky. Je to takmer všetko v angličtine. Rukopis je dosť ťažko čitateľný. Domnievam sa, že nie je z roku 1937. Zaznamenáva slová Masaryka, keď sa cítil zle a domnieval sa, že opúšťa túto krajinu, ale že bol napísaný inokedy,“ povedala odborníčka.
Následne preložila niekoľko pasáží z listu: „Som chorý. Vážne chorý. Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Ale viete, ako sa správať. A nemusím vám hovoriť nič viac. Som neschopný, skutočne úplne neschopný,“ nadiktoval synovi Janovi Masaryk.
Podľa Hájkovej je možné, že pri tom mohli byť aj iní ľudia, napríklad dcéra Alica alebo aj Edvard Beneš, lebo je to aj politické posolstvo, ako sa správať k ostatným obyvateľom mnohonárodného Československa. Napríklad o Nemcoch tam je podľa nej napísané: „Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac.“ O slovenskom politikovi Andrejovi Hlinkovi v liste podľa Hájkovej hovorí ako o hlupákovi, ktorý urobil chybu s Maďarmi, avšak píše sa tam tiež: „Musíme mu odpustiť.“
Masaryk sa v liste opakovane vyjadruje k svojmu pohrebu a tomu, ako by mal vyzerať, a pridáva aj viaceré odkazy, napríklad: „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť.“ List sa teraz vráti do Národného archívu, kde ho budú podrobne skúmať viacerí odborníci vrátane historikov z Masarykovho ústavu, ktorí potom definitívne potvrdia, z akého roku pochádza, a dodajú k nemu kontext.
Dokument presne pred dvadsiatimi rokmi odovzdal historikovi Jiřímu Křesťanovi z Národného archívu tajomník Jana Masaryka Antonín Sum s pokynom, aby bol otvorený až o dvadsať rokov. Tvrdil, že obsahuje slová prvého československého prezidenta, ktoré krátko pred smrťou nadiktoval svojmu synovi Janovi.
Nahlásiť chybu v článku