Nie je to žiadna superchopnosť. V skutočnosti za to, že vtáky vidia magnetické pole Zeme, môže vysoký obsah proteínu v ich očiach. Látka, ktorá je za celý tento zázrak zodpovedná sa nazýva krytpochróm a ide o fotosenzitívny proteín, ktorý reaguje na modré svetlo. Nachádza sa ako u niektorých zvierat, tak aj v rastlinách.
V posledných rokoch sa tejto problematike venovali dve štúdie. Práve tie prišli na to, že týmto proteínom disponuje väčšina vtáctva a nejde o fotosenzitivíny, ale o magnetosenzitívny jav. Dokonca sa podarilo preukázať aj to, že vtáky nielen vidia, ale na správnej vlnovej dĺžke aj cítia magnetické polia Zeme.
Môžeme však s istotou potvrdiť, že tento unikátny zmysel je čisto vizuálny. Detekcia je možná vďaka takzvanej kvantovej súdržnosti. Štúdie boli prevádzané dvomi rôznymi tímami. Tím vedcov z Nemecka študoval druh známy ako červienka a Švédi zasa zebričku austrálsku.
Konkrétny kryptochróm, ktorý môže za tento jav sa nazýva Cry4. Oba tímy vedcov prišli na to isté. V kostiach, svaloch a očiach vtáčikov objavili proteíny Cry1, Cry2 a Cry4. Prvé dva však neboli aktívne neustále, zatiaľ čo proteín Cry4 bol nasadený v plnej miere 24 hodín denne, čo z neho robilo perfektného kandidáta na magnetosenzitívny receptor.
A to sa aj potvrdilo, keď si tímy vedcov výsledky porovnali. Než však bude Cry4 oficiálne vyhlásený za magneto receptor, bude nutný ďalší výskum. Dôkazy sú však dostatočne silné. Proteín sa objavil aj u múch. Pri porovnaní červienok a sliepok sa tiež prišlo na zaujímavé zistenie. Červienky si vyvinuli receptor kvôli migrácii, zatiaľ čo sliepky, ktoré žijú na jednom mieste, ho nemajú.
Takže čo vlastne vidia vtáky? To zatiaľ nedokážeme dokonale vyobraziť, ale malo by to vyzerať podobne, ako na obrázku. Vieme, že tento proteín pokrýva väčšinu zreničky. To znamená, že pokiaľ je dostatok svetla, vták je vo výhode. V tme však tento receptor, podobne ako zrak, zlyháva.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku