Asi najstrašnejšia súčasť obdobia druhej svetovej vojny, bolo systematické vyvražďovanie nepohodlných ľudí, zvyčajne príslušníkov rôznych menšín, v nacistických táboroch smrti. Najväčším takýmto táborom bol Osvienčim, vybudovaný na juhu Poľska. Keď sa vojna schyľovala ku koncu a spojenecké vojská postupovali ďalej a ďalej hlbšie do územia, ktoré predtým ovládali nacisti, začali odkrývať hrôzy, aké svet dovtedy ešte nevidel.
O postupe spojencov boli samozrejme informovaní aj príslušníci SS a dozorcovia v koncentračných táboroch. V takých prípadoch sa často pristupovalo na tzv. pochody smrti. Dozorcovia jednoducho nariadili niekoľko stovkám zúbožených väzňov aby sa vydali na pochod z tábora na iné miesto.
Rovnaký osud postihol aj maďarskú židovku Edith Steinerovú s matkou, ktoré spolu s inými väzňami boli na pochode smrti, ktorý má končiť v nemeckom koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Našťastie, tento pochod prerušili spojenecké vojnové oddiely, a tak oslobodili stovky vyčerpaných ľudí, z ktorých mnohých od smrti nedelili dni či týždne, ale doslova hodiny.
Po tom, ako boli väzni oslobodení, bola v blízkej obecnej hale usporiadaná tanečná zábava. Na tej sa zúčastnila tiež Edith, ktorej kamaráti nepovedia inak ako Eci. V hale sa nachádzal aj John Mackay, jeden z vojakov, ktorí väzňov oslobodili. Ten si Edith rýchlo všimol, keďže ani pobyt v tábore smrti a útrapy, ktoré zažívala, nepoznačili jej krásu.
Ani samotný John to nemal cez vojnu ľahké. Ocitol sa v talianskom zajateckom tábore, z ktorého sa mu ale podarilo uniknúť a pripojil sa opäť k jednotkám, ktoré oslobodzovali Európu.
John bol ale hanblivý a požiadal kamaráta na plese, aby Eci oslovil s tým, že jeho kamarát by si s ňou rád zatancoval. Ona mu ale odvetila, že aby kamarát nabral odvahu a oslovil ju sám. John teda pozbieral všetku svoju odvahu a nasledoval románik, ktorý prerástol až do skutočnej a veľkej lásky. John Mackay potom zobral Eci, spolu s jej matkou do jeho rodného Škótska, kde sa pár 17. júla 1946 zobral a sú spolu až dodnes.
Eci pochádza z maďarského Székesfehérváru. Hrôzy koncentračného tábora, do ktorého prišla okrem svojej matky aj s ostatnými členmi rodiny, prežili len oni dve. Ostatných, hneď po odvlečení do tábora, zaradili do rady, ktorá smerovala priamo do plynových komôr. Eci so svojou mamou sa okamžitej smrti vyhli, no vyhrané samozrejme nemali. Smrť mali nájsť v upracovaní sa a v katastrofálnych podmienkach, ktoré v Osvienčime panovali. A je jasné, že keby sa vojna nechýlila ku koncu a keby neboli oslobodené, smrť by si ich našla tiež. To ale už do hry vstúpil John a jeho jednotka, ktorá ich zachránila.
Po príchode do Škótska začala dvojica podnikať v hotelierstve, pričom si neustále vyznávali lásku. A inak to z ich láskou nie je ani dnes, keď už má Eci 92 a John 96 rokov. Iba včera tak oslávili spoločný, už 71. Valentín.
„John je skutočný gentleman. Vždy sa zaujíma o to, či Eci nič nechýba a keď je v jej prítomnosti, tak žiari. Každý deň ju oslovuje miláčik“. Každému, kto týchto dvoch vidí spolu, je hneď jasné, že z ich oddanej láske ani po toľkých rokoch nič neubudlo“. Je to skutočný príbeh lásky“, povedala ich opatrovateľka.
interez.sk (Matej Mensatoris), dailymail.co.uk
Nahlásiť chybu v článku