Foto: TASR - Martin Baumann

Slováci sa obmedzujú takmer všade, kde sa dá a zároveň sa obávajú ďalšej konsolidácie.

Deň finančnej gramotnosti, ktorý pripadá na 8. septembra, prichádza v čase, keď slovenské domácnosti čelia zvýšenému finančnému tlaku v dôsledku konsolidačných opatrení štátu. Prieskum agentúry FOCUS pre spoločnosť PARTNERS ukázal, že viac ako tri štvrtiny opýtaných zaznamenali rast výdavkov, v priemere o 103 eur mesačne.

Obyvatelia sa síce prispôsobili a obmedzili spotrebu, no ich finančné rezervy sa znižujú a obavy z budúcnosti silnejú. Kým viac ako tretina ľudí hodnotí svoju súčasnú životnú úroveň ako dobrú, pribúda tých, ktorí hovoria o jej zhoršení. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa počet respondentov označujúcich svoju situáciu za zlú zvýšil z 13 percent na takmer 20 percent.

Očakávajú zhoršenie

Podiel obyvateľov, ktorí očakávajú zhoršenie svojej finančnej situácie, sa za posledný rok viac než zdvojnásobil – z 15 na 32 percent. „V tomto ukazovateli došlo od minulého roka k výraznému nárastu negatívnych očakávaní,“ uviedol sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS. Finančný dosah prvej vlny konsolidácie sa najviac prejavil na cenách potravín, ktoré zasiahli 82 percent domácností.

Nasledovali náklady na bývanie (49 percent) a služby (42 percent). Výrazné dosahy priznalo 39 percent respondentov, mierne 41 percent. Iba deväť percent uviedlo, že konsolidácia ich rozpočet neovplyvnila. „Domácnostiam v priemere narástli výdavky o 103 eur mesačne, pričom niektoré rodiny uvádzali aj vyššie sumy,“ doplnil Slosiarik. Z výsledkov vyplýva, že ďalšie kroky vlády vo verejných financiách obyvateľstvo vníma prevažne negatívne.

Obavy z druhej vlny konsolidácie vyjadrilo 72 percent opýtaných. Prevládajú pocity neistoty, frustrácie či rezignácie, najmä medzi tými, ktorí už dnes hodnotia svoju situáciu ako nepriaznivú. Tí očakávajú jej ďalšie zhoršenie. Domácnosti sa snažili prispôsobiť. Najčastejšie obmedzovali výdavky na reštaurácie a stravovanie mimo domova, kultúru a voľnočasové aktivity, dovolenky či nákup oblečenia.

Menej sa šetrilo na doprave a zdravotnej starostlivosti. „Slováci reagujú tak, že obmedzujú predovšetkým položky, ktoré nie sú nevyhnutné,“ konštatoval generálny riaditeľ PARTNERS Investments Maroš Ovčarik. Z prieskumu vyplýva, že finančné rezervy populácie sa znižujú. Len pätina respondentov má úspory pokrývajúce polročné výdavky, pričom štvrtina nemá žiadnu rezervu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu počtu domácností s minimálnou alebo nulovou finančnou rezervou.

Šetríme, kde sa len dá

Viac ako polovica respondentov uviedla, že časť svojich príjmov investuje. Najčastejšie ide o fondy ETF a realitné investície, ktoré v súčasnosti využíva takmer 19 percent opýtaných. O niečo viac ľudí ako vlani sa rozhodlo investovať aj do akcií, dlhopisov, zlata alebo umeleckých predmetov. Naopak, kryptomeny zostávajú na okraji záujmu.

Dve tretiny domácností už podnikli kroky na zvládnutie rastúcich nákladov. Škrty v rozpočtoch, nižšia spotreba a doplnkové príjmy patria medzi najčastejšie stratégie. Investovanie úspor sa ukazuje ako ďalší z krokov, ktorý časť obyvateľstva využíva na ochranu svojho majetku. „Po prvej vlne možno hovoriť o skóre 1:0 pre domácnosti, no s odretými ušami. Väčšina predpokladá, že druhá vlna ich situáciu opäť zhorší,“ zhrnul Ovčarik.

Druhá vlna konsolidácie prinesie nové zásahy do rozpočtov. Podľa odborníkov by však mohla slúžiť aj ako príležitosť na revíziu osobných financií. Odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková upozorňuje, že pre domácnosti môže byť obdobie konsolidácie impulzom na úpravu výdavkov, vytvorenie rezerv, zníženie dlhov a efektívnejšie plánovanie.

„Ak chceme, aby aj druhý polčas skončil víťazstvom pre slovenské domácnosti, musíme začať konať hneď, a to šetriť, plánovať, investovať a posilňovať svoju odolnosť,“ uzavrela Kasanická Straková.

Uložiť článok

Najnovšie články