Preukázali to znalci z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Univerzitnej nemocnice Martin.
Experti vykonali expertízu na 50 dobrovoľníkoch. Najmladší účastník mal 22 rokov, najstarší 73. Znalci sa snažili, aby skúmali hladných či práve najedených, športovcov aj nešportovcov, a dbali tiež na široké váhové rozpätie. Dôležitý faktor bol aj to, aký majú dobrovoľníci stav chrupu. Aj prítomnosť mostíkov totiž môže ovplyvniť zotrvanie alkoholu v ústnej dutine.
Z výsledkov vyplýva, že reči ako „tuční znesú viac“ alebo „dôležité je zjesť veľa mastného“ vôbec neplatia. Analýza ukázala, že bezprostredne po vypití pol litra nealko piva s 0,5 % alkoholu bol výsledok dychovej skúšky rovnaký u tých, ktorí boli na lačno, a rovnaký aj u sýtych.
Najviac pritom nafúkal 89-kilový muž so stredne plným žalúdkom, a to 0,13 mg/l. Najmenej, 0,04 mg/l, nafúkali najedený 115-kilový muž a tiež 70-kilová stredne najedená mladá žena. To, že váha nerozhoduje, bolo možné vidieť aj pri 55-kilovej stredne najedenej žene a 100-kilovom mužovi s plným žalúdkom. Obaja nafúkali rovnakých 0,08 mg/l.
Expertíza vylúčila, že by lepší výsledok mali napríklad športovci. Ľudia s nadpriemernou športovou aktivitou totiž nafúkali 0,06 mg/l, ale aj dvakrát toľko. Rovnako to platí aj pri ľuďoch, ktorí sú nalačno. Bez ohľadu na ich váhu nafúkali od 0,04 mg/l po trojnásobok. Všetci však už po piatich minútach nemali v dychu ani štipku alkoholu. Ak si teda za volant po vypití nealka s 0,5 % alkoholu sadne chudý alebo obézny, hladný či sýty alebo športovec či nešportovec, u všetkých môžu ísť obavy z pozitívnej dychovej skúšky bokom.
Podobne to funguje aj pri ďalších nápojoch či potravinách bežnej spotreby. Dychovú skúšku ihneď po požití môžu skresliť aj ovocné džúsy, ústne spreje s obsahom liehu, lieky a kvapky či dokonca aj grgnutie. V ústnej dutine totiž zostáva malé množstvo alkoholu, ktoré sa pri ‚fúkaní‘ dostane do drägra, a falošne tak narastá koncentrácia etanolu v dychu.
„Etanol je prirodzenou súčasťou aj produktom ľudského metabolizmu. Náš organizmus si malé množstvo etanolu, ktorý je potrebný v chemických procesoch, nepretržite vytvára a následne odbúrava,“ vysvetlil docent Ľubomír Straka s tým, že v krvi a dychu človeka sa preto môže aj bežne nachádzať určitá minimálna hodnota. Do tela sa môže dostať vypitím rôznych ovocných štiav či neálk s vysokým obsahom cukru, ktoré neboli dostatočne zakonzervované, a procesom kvasenia v nich vzniklo malé množstvo alkoholu. Zradné môže byť dokonca aj samotné ovocie.
Pozri aj: Experiment vyšiel firme na výbornú. Na Novom Zélande zavádzajú štvordňový pracovný týždeň
Nahlásiť chybu v článku