Korytnačky sami o sebe patria k najzvláštnejším a súčasne aj najzaujímavejším živočíchom na našej planéte. Pozornosť medzi nimi púta najmä špecifický druh s plochým telom aj hlavou, podivnými kožnými výrastkami a pancierom, ktorý na vodnej hladine vyzerá ako riasami obrastený kameň. Mysleli sme si, že je unikát, vedci však najnovšie tvrdia, že objavili celkom nový druh zvláštnej korytnačky matamata.
Svet doposiaľ poznal jedinú matamata korytnačku. Zvláštny druh, ktorý je typický najmä pre početné kožné výrastky a ploché telo obýva severnú a strednú časť Južnej Ameriky a je častým artiklom na čiernom trhu. Medzinárodný tím vedcov pod vedením Senckenbergovho vedeckého inštitútu však zistil, že sme sa veľmi mýlili. Korytnačiek matamata je v skutočnosti viac, podarilo sa im objaviť celkom nový druh, informuje inštitút v tlačovej správe.
Ako kameň s riasami
Korytnačky matamata sú mimoriadne zaujímavé živočíchy. Dorastajú do dĺžky až 50 centimetrov a obývajú močiare a rieky Južnej Ameriky. Ukryté v bahne či vo vode vyzerajú ako riasami obrastené kamene. Takto číhajú na svoju korisť celkom nehybne. Keď sa korisť dostane dostatočne blízko, korytnačka iba otvorí ústa a celú ju prehltne.
„Aj keď sú tieto korytnačky pre svoj zvláštny vzhľad a netradičný lov pomerne známe, o ich genetike vieme veľmi málo,“ hovorí Uwe Fritz zo Senckenbergovho inštitútu, ktorý viedol výskum publikovaný v časopise Molecular Phylogenetics and Evolution.
Nie jeden, ale dva druhy
Už niekoľko predchádzajúcich štúdií ukázalo, že korytnačky matamata nie sú vo všetkých regiónoch svojho výskytu úplne rovnaké. Medzinárodný tím vedcov tak zanalyzoval 75 rôznych vzoriek DNA odobratých týmto korytnačkám, aby mohol následne detailne preskúmať ich DNA. Po laboratórnych testoch sa tak ukázalo to, čo vedci vopred predpokladali. V Južnej Amerike nežije jeden, ale minimálne dva druhy korytnačiek matamata.
Analýzou DNA vedecký tím potvrdil predošlé hypotézy. Korytnačky matamata žijúce v severnej časti kontinentu v povodí riek Orinoko a Rio Negro sa totiž už na pohľad mierne odlišujú od tých, ktoré obývajú oblasť rieky Amazonka. Teóriu potvrdili aj testy DNA. Výsledky ukázali, že korytnačky z týchto oblastí sa vzájomne odlišujú aj geneticky a ide tak o dva samostané druhy.
Pred 13 miliónmi rokmi
Podľa vedcov sa vývojové obdobie dvoch samostatných, no príbuzných druhov korytnačky matamata začalo pred približne 13 miliónmi rokmi. Práve v tomto období malo totiž podľa geologických dát dôjsť k rozdeleniu niekedy spoločného povodia Amazonky a Orinoko vznikom novej panvy, ktorá oblasť rozdelila do dvoch navzájom oddelených povodí.
Okrem zaujímavých poznatkov môže mať podľa výskumníkov objav pozitívny vplyv aj na ochranu zvláštnych korytnačiek. Doposiaľ neboli považované za ohrozený druh a vo veľkých počtoch končili aj na čiernom trhu so zvieratami. Keďže však najnovšie ide o dva samostatné druhy, poklesol výrazne aj počet jedincov. Vedci tak veria, že nový objav môže pomôcť k lepšej a dôslednejšej ochrane týchto endemitov.
Nahlásiť chybu v článku