Idete po ulici v nejakom cudzom meste, no zrazu sa vám zdá, že tieto miesta poznáte. Nadobúdate pocit, že tu ste sa už niekedy vyskytli, no nie ste si tým istí. V niektorých prípadoch je tento zážitok taký silný, že môžete takmer cítiť to, čo sa stane ďalej. Aj vám toto prišlo povedomé? Déjà vu, alebo ťažko opísateľný a vysvetliteľný pocit, že sme už niečo zažili či videli, zaujíma vedcov už dlhé roky.
Chcete sa dozvedieť o déjà vu viac? Kliknite si na náš článok.
Odhaduje sa, že viac ako 70% z nás už pocítilo nejakú formu déjà vu. Toto francúzske slovo znamená „už videný“, ale nebojte sa. Nie je to chyba v Matrixe.
Podľa vedeckých štúdií zažívajú pocit déjà vu najčastejšie ľudia vo veku 15 až 25 rokov. To môže poukazovať na vývin mozgu, keďže mozog na komplexné vyvinutie potrebuje aj celé štvrťstoročie.
Ďalším zaujímavým zistením ohľadom déjà vu je to, že sklon k nemu majú častejšie tí, ktorí pozerajú veľa filmov, alebo tiež tí, ktorí veľa cestujú. To môže spôsobiť, že niečo sa nám môže zdať povedomé, hoci sme tam prvýkrát. Je možné, že sme to miesto už niekde sprostredkovane videli a teraz sa nám táto spomienka vynára.
Na konferencií o pamäti, ktorá sa konala pred mesiacom v Budapešti, tím profesora Akira O’Connora z britskej St Andrews univerzity prezentoval svoje najnovšie zistenia o déjà vu. Pri experimentoch použil vlastnú metódu, ktorá mala umelo simulovať déjà vu. Na dosiahnutie tohto cieľa bol účastníkom experimentu vždy predložený rad nejakých slov, ktoré mali spolu niečo spoločné, no práve to slovo im nepovedali.
Napríklad im povedali slová posteľ, vankúš, sny a noc, ale nepovedali im slovo, ktoré ich spája – spánok. Potom ich žiadali, aby povedali slová, ktoré si zapamätali, ale nie tie, ktoré sa začínajú na S, ako práve spomínaný spánok. Potom pri ďalšom dopytovaní sa ich pýtali na všetky slová a mnohí uviedli nesprávne slovo spánok, na čo keď im výskumníci povedali, že sa tam nenachádzalo, tak to účastníkom spôsobovalo déjà vu.
Pri tomto experimente sledovali vedci účastníkom mozgovú aktivitu pomocou funkčného zobrazovania magnetickou rezonanciou. Prekvapením bolo, že aktivita mozgu pri déjà vu nebola v oblastiach ako je hippocampus, ktorý súvisí s pamäťou, ale naopak, v predných častiach mozgu, ktoré sa zvyčajne podieľajú na rozhodovaní.
Podľa profesora O’Connora to znamená, že mozog kontroluje naše spomienky a pocit déjà vu nastane, keď mozog nájde nezrovnalosť medzi spomienkami, ktoré zažil a medzi tým, čo sa mu len zdá, že zažil.
Vedci si ale nie sú istí, či je déjà vu prospešné alebo nie. Na jednej strane to znamená, že mozog funguje tak ako má a že naša pamäť je v poriadku. Na druhej strane je ale pravda, že ľudia, ktorí déjà vu nezažívajú, majú často výbornú pamäť, čo znamená, že ich mozog dokáže striktne rozdeľovať situácie a do konfliktov v myšlienkach sa ani nedostáva.
Ako ste na tom vy? Zažili ste niekedy déjà vu alebo sa vám to stáva dokonca často? Napíšte nám v diskusií.
interez.sk (Matej Mensatoris), mnn.com
Nahlásiť chybu v článku