Iste ste už zažili ten zvláštny stav, keď niekam kráčate a zrazu nadobudnete pocit, že toto ste už videli, túto situáciu ste už zažili a v konverzácii, ktorú vediete, ste presne tieto slová už vyslovili či počuli. Tiež ste si na moment pomysleli, že ste možno nejaké médium, ktoré dokáže predvídať budúcnosť? Aj keď by to možno malo svoje čaro, pravda je ukrytá niekde inde.
Déjá vu je pojem pochádzajúci z francúzštiny a v preklade znamená „už videné“. Donedávna si niektorí mysleli, že ide o jav, kedy jedinec do tohto momentu nahliadol v minulom živote alebo vo sne. A aj keď znie aj samotný pojem čarovne ako nejaké zaklínadlo, podľa vedcov je to len obyčajný pocit, nič viac, nič menej.
Najpravdepodobnejšie vysvetlenie súvisí s pamäťou. Podobne, ako sa hovorí fráza „mám to na jazyku“ môžeme aj o spomienke hovoriť, že už sme si takmer spomenuli, už ju takmer máme, no napokon predsa len vykĺzla. Práve tomuto fenoménu sa vo svojom výskume venuje kognitívna psychologička Anna Cleary. Vo svojom najnovšom výskume dokazuje, že ide skutočne len o pocit, o akúsi predtuchu.
Ak niekto práve zažíva pocit déjá vu, vôbec to neznamená, že dokáže predvídať budúcnosť. Dokáže to asi do takej miery, do akej by to dokázal náhodný okoloidúci, ktorého by ste požiadali, aby hádal, čo sa stane o päť minút neskôr. Mnohí vedci veria, že ide o falošnú spomienku. Ak sme niekde predtým videli podobné miesto alebo podobnú tvár, môžeme nadobudnúť pocit, že presne túto situáciu sme už zažili a videli. Pocit déjá vu vzniká preto, lebo myseľ si nedokáže spomienku vybaviť, ale podvedomie ju predsa vyplaví na povrch. Máme pocit, že toto sme už zažili, aj keď si v danom momente vybavujeme inú situáciu, ktorú však nedokážeme zaradiť. Mozog nevie, kde a kedy niečo podobné zažil, preto si myslíme, že situácia nie je podobná, ale taká istá.
Psychologička Clearyová uvádza, že v rámci výskumu, ktorý prebiehal ešte v roku 1959, sa u participantov podarilo zámerne vyvolať pocit déjá vu, a to podráždením často mozgu zvanej temporálny kortex. Aby poznatky overila, Clearyová sa rozhodla výskum zopakovať a zúčastnilo sa ho takmer 300 účastníkov. Ich úlohou bolo vytvárať prostredie v známej hre The Sims. Jedna časť mala napríklad vytvoriť záhradu, druhá smetisko, avšak rozmiestnenie a plocha bolo rovnaké v oboch prípadoch.
V ďalšej časti mali účastníci za úlohu pozorovať video, ktoré jednotlivé scenérie zobrazovali, pričom to komentoval ženský hlas. V ďalšom videu bolo niekoľko scenérií rovnakých a v niekoľkých boli drobné odlišnosti. Niekoľkokrát bolo video pozastavené a účastníci mali určiť, čo si z videa pamätajú, či vedia, čo by malo nasledovať a či prežívajú pocit déjá vu.
Niekoľko participantov udalo, že skutočne pocit déjá vu zažívali, nedokázali však určiť, čo by malo nasledovať, o nič presnejšie ako účastníci, ktorí nasledujúci záber hádali bez predchádzajúcej skúsenosti.
Ak ste si teda mysleli, že dokážete predvídať budúcnosť, sklameme vás. To sa len s vami zahráva vaša myseľ.
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku