Ak máte menej ako 40 rokov a podľa štatistík návštevnosti interez.sk je to vysoko pravdepodobné, potom by ste mali zbystriť svoju pozornosť. Dozviete sa totiž, ako by mohol váš život vyzerať o 32 rokov neskôr, v polovici 21. storočia. Predpoveď na rok 2050 v tomto smere ponúkol portálu TheSun asi najznámejší futurológ súčasnosti Ian Pearson, ktorého predpovede majú údajne úspešnosť až 85%.
Celá najnovšia predpoveď Iana Pearsona sa točí okolo nesmrteľnosti človeka. Podľa futurológa má tento pokrok ľudstvo dosiahnuť v polovici 21. storočia. Ako by sme vôbec mohli oklamať prírodu a dospieť k večnému životu? Pearsonova odpoveď tkvie v extrémnom technologickom pokroku, ktorý ľudstvo zažíva v posledných desaťročiach. Nesmrteľnosť údajne môžme dosiahnuť týmito tromi spôsobmi.
Regenerácia tela
Asi nikto z nás by nechcel žiť večne s tým, že naše telá budú neustále starnúť. Má to predsa len mnoho nevýhod. Jedna z ciest k nesmrteľnosti spočíva podľa Pearsona k regenerácii ľudských buniek. Úspech k tejto teórii by mohlo podložiť génové inžinierstvo a výskum, ktorý by viedol k zastaveniu (resp. spomaleniu) procesu starnutia. Idea spočíva v zmene vybraných sekvencií DNA bez poškodenia iných častí genómu a v schopnosti ľudstva vytvárať celkom nové funkčné ľudské orgány. Zdá sa vám táto možnosť nepravdepodobná? Poznatky v oblasti génového inžinierstva naznačujú opak. Najnovšie výskumy v oblasti kultivácii kmeňových buniek naznačujú, že v najbližších rokoch budeme schopní regenerovať životne dôležité orgány i telové štruktúry.
Androidné telá
Predstavte si, že vás zrazí autobus a vaše telo umiera, no vy si i tak naďalej užívate život vďaka umelému „androidnému“ telu. Trošku desivá sci-fi predstava no nie? Podľa Pearsona je to však jedna z najreálnejších ciest k nesmrteľnosti človeka. Náš večný život tak bude prebiehať v umelých robotických telách riadených pomocou mozgovo-počítačových rozhraní (brain-computer interfaces – BCI), ktoré náš mozog dokonalo prepoja s robotickým telom.
Zdá sa vám táto možnosť šialená? Pravdou je, že BCI sa v súčasnej medicíne už využívajú i keď nie v tak dokonalej forme, ako si ich Pearson predstavuje. Takéto mikročipové implantáty slúžia napríklad pri robotických protézach či pri komunikácii s pacientmi so syndrómom uzamknutia. Ich vývoj je však zatiaľ obmedzení na komunikáciu a interpretáciu len s vybranou časťou mozgu. V budúcnosti však môžme predpokladať, že sa funkcionalita týchto mikročipov rozšíri natoľko, že ľudský mozog bude môcť komunikovať s externým robotickým telom.
3. Život v Matrixe
Aký by to bol sci-fi prognostický článok bez spomenutia Matrixu? Kultový film z prelomu 20. a 21. storočia naznačil, ako by mohol vyzerať život ľudstva v budúcnosti. Pearson predpokladá, že absolútny život vo virtuálnej realite je jednou z mnohých ciest k nesmrteľnosti človeka. Úplné prepojenie skutočného ľudského života s virtuálnym svetom znie z troch spomenutých možností asi najmenej reálne a lákavo. Ako ďaleko sme však k tomuto scenáru? Ako veľmi by sa ľudstvo bránilo životu vo virtuálnej realite v dobe, keď je obrovská časť ľudstva prakticky neustále online a život bez previazanosti s internetom si prakticky ani nevie predstaviť? Mnohých by zrejme nebolo potrebné dlho presviedčať…
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku