Po 60-tych rokoch sa táto téma stala (doslova) pichľavou a dnes sme na uliciach zvyknutí na hladké ženské nohy tak veľmi, že každá dáma vymykajúca sa tomuto stereotypu nám príde divná. Kedy vlastne vznikla táto priepasť a markantný rozdiel medzi ochlpením u mužov a žien? Poetka a umelkyňa Amy Anam Cara sa rozhodla vystúpiť z rozbehnutého vlaku a vydala sa na vlastnú cestu. Čo všetko ju však na nej sprevádzalo a aký je život, pocity a myšlienky ženy, ktorá „si dovolila“ neholiť sa?
Prestať sa holiť možno pre niekoho vyzerá ako banalita, no to, čo tento akt sprevádza je už niečo celkom iné. Umelkyňa Amy Anam Cara priznáva, že žiť bez holenia či depilácie si vyžaduje guráž. Často sa stretáva so skupinami mužov a dokonca i žien, ktorí si pred ústa nekladú servítku. „Myslia si, že je v poriadku kričať: Ohoľ si nohy ty chlpatá krava!“ Amy sa stretla i s ľuďmi, ktorí sa pohoršujú nad tým, aká je nechutná alebo jej dávajú odporúčania, že ak by sa oholila, bola by oveľa krajšou ženou.
Máme skutočne morálne právo hodnotiť a zasahovať do takto súkromnej veci? Prečo vidíme v obyčajných chĺpkoch niečo tak problematické, čo nás vytáča, poburuje alebo znechucuje? Zarastanie je v rámci histórie považované za symbol sily či príťažlivosti, tak odkiaľ prichádzajú negatívne konotácie tejto istej témy v rámci ženského pohlavia?
Je pravdou, že v starovekom Egypte ľudia verili, že hladká pokožka je čistejšia, no táto viera nebola fixovaná na pohlavie. V stredoveku si zas ženy podľa vzoru kráľovnej Alžbety I. zbavovali obočia, aby predĺžili svoje čelo, čo bolo symbolom krásy. Následne prišlo 20. storočie, ktoré prinieslo depilačný krém a sľubovalo zbavenie sa chlpov na tvári, krku a pažiach. To už bolo len krok od roku 1915, ktorý priniesol žiletky špeciálne pre ženy. Tie si mohli dopriať i edíciu v ružovej farbe. Šesťdesiate roky priniesli depilačné pásiky, čo hralo do karát stále zmenšujúcim sa plavkám a skracujúcim sa sukniam.
Kolotoč odstraňovania ochlpenia bol roztočený a dnes vieme, že hodnota globálneho trhu týkajúceho sa holenia a odstraňovania chĺpkov dosiahla v roku 2017 viac ako 880 miliónov dolárov. Do roku 2022 to má byť až 1,32 miliardy dolárov.
Amy Anam Cara sa však rozhodla nepodieľať sa na náraste tohto bohatstva obrovských rozmerov a už tri roky do tejto sféry obchodu neprispela ani centom. Priznáva, že aj keď nabrala odvahu na to, aby sa prestala holiť, niekedy si želá, aby po ukázaní sa na verejnosti v šortkách nespôsobila žiaden rozruch. „To, že som nabrala odvahu ísť von prirodzená neznamená, že to nie je strašidelné.“
„Chce to veľa odvahy a ak mám byť úprimná, niekedy ozaj siahnem po nohaviciach, pretože sa v ten deň necítim dostatočne emocionálne silná na to, aby som počúvala nechutné poznámky.“
Chlpaté telo sa už dlho vníma ako niečo nepekné a tento kultúrny fenomén spôsobuje, že ženy sa v dôsledku toho cítia neatraktívne a menejcenné len preto, že sú úplne prirodzené.
Amy dodáva: „Nie je nič zlé na tom, ak si ženy holia nohy, no podstatou je zabrániť očakávaniu, že to robiť musíte.“
Ľudia dnes berú holenie ako prirodzenú súčasť svojho života. Byť ženou s chĺpkami je tak veľké tabu, že dokonca i spoločnosti, ktoré majú na starosti reklamy na holiace prípravky, strojčeky, žiletky či voskové pásiky sa neodvážia ukázať ženské telo s chĺpkami ani v reklame. Nikde neuvidíte ochlpenie, vždy je záber len na krásne, lesklé a hladké nohy.
O výnimke potvrdzujúcej pravidlo sme vám priniesli článok nedávno. Toto je reklama, ktorá búra všetky stereotypy.
Odkaz a spoveď Amy v jej videu je jasný. Nechcela sa prihovoriť len liberálnejším skupinám, ktoré jej snahu o búranie stereotypov podporujú. Jej víziou je osloviť aj mladé generácie, ktoré už nezažili časy, keď bolo ochlpenie prirodzené. Generácie, ktoré považujú za holenie žien za absolútne nevyhnutné. Pretože práve tieto generácie raz budú formovať kultúrne normy.
unilad.co.uk
Nahlásiť chybu v článku