Vláda totiž drží všetko v tajnosti. Ak by ste sa rozhodli Severnú Kóreu navštíviť, dostali by ste presné inštrukcie čo smiete a čo nesmiete fotiť. Colní úradníci vám prehľadajú telefón a akékoľvek iné zariadenia vrátane tabletov, kamier či dokonca pamäťové karty, aby zabavili všetok materiál, ktorý by sa im nepozdával. Na istého fotografa práve tieto obmedzenia zapôsobili ako magnet a rozhodol sa, že krajinu precestuje vlakom a bude zachytávať momenty každodenného života obyvateľov pomocou svojho mobilu.
Použiť fotoaparát či kameru by bolo príliš riskantné. Domáci obyvatelia by ho totiž udali na polícii. Kým niektoré zábery boli vymazané počas náhodných stretnutí s policajtmi, fotograf Chu sa o tie zvyšné podelil s verejnosťou. Nahliadnite na chvíľu na toto zvláštne miesto s nami.
Chu sa rozhodol absolvovať dlhú cestu po Severnej Kórei
Väčšina návštevníkov z Číny vchádza do krajiny vlakom cez Sinuiju alebo lietadlom cez Pchjongjang. Chu sa rozhodol ísť cez Rusko, aby mohol navštíviť severnú časť Tumangangu.
Cesta vlakom z Tumangangu do Pchjongjangu, hlavného mesta Severnej Kórei, trvá jeden deň. Bola však zrušená kvôli rozporom medzi Severnou a Južnou Kóreou.
„Našťastie, mali sme celý deň na to, aby sme šli von do dediny a urobili niekoľko záberov,“ Vyjadril sa Chu.
Videl desiatky ľudí žijúcich v úplnej chudobe. Mnoho z nich žobralo o peniaze.
„V Severnej Kórei takmer nie sú žiadni tuční ľudia, každý vyzerá veľmi chudo,“ vraví Chu.
Mnoho obytných budov je v dezolátnom stave a nutne potrebujú opravu.
Keď sa Chu vrátil na stanicu všimol si, že nad vchodom sú umiestnené portréty vodcov a pod nimi je nápis „Nech žije“.
Počas noci boli tieto svätyne jedinými osvetlenými objektmi v meste. Iné budovy ostávali zahalené v temnote.
Nasledujúci deň Chu nastúpil na vlak smerujúci do hlavného mesta.
Vo vlaku mu colníci skontrolovali tablet aby sa uistili, že nie je vybavený GPS- systémom. Vláda taktiež v rámci bezpečnostných opatrení ruší signál.
Kontrole sa nevyhol ani počítač či kamera. Chu tvrdí, že colníci nemalo s ovládaním technológií žiaden problém, okrem MacBooku.
Vlak sa pomaly šinul krajinou, čo poskytlo náhľad do každodenného života obyvateľov.
Mnoho ľudí jazdí na bicykloch.
Niektoré zábery boli čarovné. Na tomto si deti užívajú poobedňajšie čľapkanie v rieke.
Kedykoľvek vlak zastal na stanici, všade boli prítomné bolestné pripomienky obrovskej biedy vládnucej v krajine. Malý chlapec bol nútený žobrať na stanici v Hamhung.
Príslušníci armády oddychujú na koľajniciach.
Vždy, keď vyrazili, Chu urobil záber svojim mobilom. „Urobiť záber kamerou by bolo príliš riskantné, keďže obyvatelia sú veľmi ostražití,“ hovorí Chu.
Mnoho miestnych obyvateľov ho nahlásilo polícii. „Policajt a vojak nás zastavili a kontrolovali naše telefóny. Niektoré zábery sa mi podarilo ukryť, mnoho z nich však zmazali.“
Úrady zaoberajúce sa turistikou nabádali cestujúcich, aby fotili skupinu cvičiacich študentov. Deti nacvičovali program na 70. výročie Kórejskej strany práce.
Vítané sú aj fotografie anti-amerických protestov. Títo študenti pochodovali naprieč mestom, aby ukázali svoj nesúhlas so Severnou Kóreou a USA.
Chu napokon dorazil do Pchjongjangu.
Mnohí kládli Chuovi otázky, či sa nebojí trestu za zverejnenie záberov zo svojich ciest.
„Nie, vôbec sa nebojím,“ znela Chuova odpoveď.
interez.sk (Petra Sušaninová) thisisinsider.com
Nahlásiť chybu v článku