Ide o najvyššie položené trvalo obývané mesto na svete. Pôvodne to bola len neveľká osada hľadačov zlata, no keď ceny zlata začali prudko rásť, La Rinconada zažila explozívny nárast populácie. Medzi rokmi 2001 a 2009 sa počet obyvateľov vyšplhal na 30-tisíc.
Podľa portálu ThoughtCo tu dnes žije 30- až 50-tisíc ľudí. Mesto je smutne známe extrémnou chudobou, vysokou kriminalitou a takmer úplnou absenciou zákona. Spisovateľka Maria Arana v knihe Girl Rising poznamenáva: „Vzdelávanie je tu poslednou prioritou. Neexistuje tu ani poriadna polícia.“ Podľa CNN žije až 68 percent obyvateľov pod hranicou chudoby — muži pracujú v bani, ženy predávajú, prehľadávajú odpad z ťažby alebo si zarábajú prostitúciou.
Z toho dôvodu sa o meste hovorí ako o „najneľudskejšom mieste na planéte“, alebo ako o „pekle na zemi“.
Mesto je obrovské geto, zákony tu neplatia
Do tohto nehostinného prostredia nedávno vycestoval aj tvorca zo známeho YouTube kanála Zazza el Italiano, ktorý sa venuje extrémnemu a sociálnemu turizmu. Prvé problémy prichádzajú už počas cesty. „Sme vo výške štyritisíc metrov. Dýcha sa čoraz ťažšie, vodič letí 200 kilometrov za hodinu cez mokré serpentíny, kamióny míňame o centimetre.“ Po vystúpení z autobusu mu je okamžite zle. V tejto nadmorskej výške už neplatia pravidlá bežného života.
„Celé to pôsobí ako obrovské geto,“ komentuje pohľad na šedé a neusporiadané mesto. Zle sa mu dýcha, navštívi preto ihneď miestne zdravotné stredisko. Zdravotníčky mu odporúčajú aspirín a varujú ho, aby po štvrtej popoludní radšej nevychádzal von. Podarí sa mu nájsť ubytovanie za približne 8,76 eura. Kým sa vyberie späť do ulíc, oblieka si nepriestrelnú vestu — a už o pár desiatok minút pochopí, že to nebolo prehnané.
V hotelovej izbe ho zrazu prekvapí zvuk pripomínajúci prestrelku z ulice. Napriek obavám však berie kameru a vychádza von, mieri na trh priamo pod hotelom. Predavač ho okamžite varuje, že s kamerou si koleduje o problémy.
Na prechádzke mestom si všíma neprehliadnuteľný chaos. Chodník tu je ako na rozsypanom stavenisku, z budov visia zväzky káblov. Drvivá väčšina obyvateľov je pod silným vplyvom alkoholu. „Je to extrém. A to slovo budem počas tejto návštevy používať asi najčastejšie,“ poznamená. Uprostred neporiadku stretáva muža, ktorý preosieva odpad priamo na ulici v nádeji, že nájde zlato. Je odmietavý a mlčanlivý. „Takýchto ľudí miestni volajú ‘pallageros’. Snažia sa vyťažiť zvyšky zlata z odpadu z bane.“
Čím ďalej ide, tým viac šokujúcich obrazov vidí — veľmi mladé prostitútky, hory odpadu, znečistené ulice či zásobníky s vodou, ktorá má obsahovať ortuť. Mnohí sa s ním nechcú baviť — miestni sú voči kamere nepriateľskí, pretože väčšina práce v oblasti prebieha mimo zákona, bez byrokracie a bez dozoru.
Narazí aj na skupinu priateľských mužov. Otvorene hovoria, že v tomto meste zostávajú iba kvôli rodinám. Ťažká práca v bani je riskantná, ale výnosná. Jeden z nich je v La Rinconade len rok a už teraz vie, že odíde. „Ľudia pijú vodu s ortuťou. Potom im z toho šibe,“ dodáva.
Tvorca si napokon zabezpečí policajný sprievod a vystúpi na opačnú stranu hory. Pred ním sa otvára výhľad na ľadovec — mrazivo krásny kontrast k realite pod ním. „Jedna z najšialenejších vecí, aké som kedy videl,“ uzatvára. „Na jednej strane výhľad vyrážajúci dych, na druhej bieda a tony odpadu.“
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku