Tohtoročnú Ig Nobelovu cenu za vzdelávanie v medicíne dostala spoločne skupina svetových lídrov vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa, britského premiéra Borisa Johnsona a ruského prezidenta Vladimira Putina, a to za ich postoj k pandémii vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2.
správy od nás budete mať ako prví.
„Sú to jedinci, ktorí si uvedomili, že ich úsudok je lepší ako úsudok ľudí, ktorí to študovali celý život,“ uviedol na margo zásluh laureátov Marc Abrahams, šéfredaktor časopisu Annals of Improbable Research, ktorý je hlavným sponzorom podujatia. Dodal, že sa bezvýsledne pokúšal dosiahnuť, aby si ocenení laureáti ceny prebrali. „Mohlo ich to pobaviť,“ vysvetlil Abrahams, ktorý osobitne pozdravil bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka ovenčeného Ig Nobelovou cenou aj v roku 2003.
Lukašenko ju vtedy získal za vydanie zákazu tlieskania na verejnosti. O cenu sa delil s bieloruskou políciou, ktorá za porušenie tohto zákazu zatkla jednorukého muža. Okrem uvedenej štvorice politikov boli ocenení aj prezidenti Brazílie, Turkménska, Turecka, Brazílie a Mexika, ako aj predseda indickej vlády.
Nôž zo zmrazených výkalov
Medzi laureátmi Ig Nobelove ceny je tento rok aj antropológ, ktorý testoval pravdivosť urbánnej legendy o možnosti vyrobiť nôž zo zmrazených ľudských výkalov. Ide o Metina Erena, fascinovaného príbehom inuitského muža v Kanade.
Eren, odborný asistent antropológie na Kentskej štátnej univerzite v Ohiu a jeden z riaditeľov univerzitného experimentálneho archeologického laboratória, použil na pokus skutočné ľudské výkaly zmrazené na mínus 50 stupňov Celzia. Následne im brúsením vytvoril hrany a testoval ich ostrosť na krájaní mäsa a ďalších materiálov.
„Hovienkové nože zlyhali úplne,“ uviedol Eren v telefonickom rozhovore. Ukázalo sa, že tieto nože zvládajú najlepšie tuk, ale aj ten dokážu rozrezať len väčšie kusy. Zistilo sa tiež, že zmrazený východiskový materiál získaný od jednej osoby sa svojou ostrosťou nelíši od stolice inej osoby.
Eren konštatoval, že „pre fantastický príbeh z detstva sa nenašlo veľa empirických dôkazov.“ Upozornil však, že svojím výskumom potvrdil veľmi dôležitý fakt: že existuje veľa príbehov založených na falošných alebo nedokázaných tvrdeniach. „Ukázalo sa, že dôkazy a kontrola faktov sú nevyhnutné,“ uviedol.
Krokodíl vdychujúci hélium
Richard Vetter získal Ig Nobelovu cenu za svoju prácu zameranú na problém, prečo entomológovia – ľudia, ktorí trávia svoj život štúdiom hmyzu, – často doslova nenávidia pavúky.
Rakúski, japonskí a americkí vedci dostali cenu v kategórii akustika za zistenie, ako sa mení hlas krokodíla pri vdýchnutí hélia. Pri pokusoch vložili aligátora čínskeho (Alligator sinensis) do špeciálneho boxu, kde bola zmes hélia a kyslíka. Následne plaza prinútili počúvať nahrávky revu príbuzných. Zviera to nevydržalo a na odpoveď začalo revať, zvuk však pripomínal skôr škrekot.
Vedci tieto experimenty s krokodílom v skutočnosti nerobili iba tak pre zábavu. Porovnanie jeho hlasu za normálnych podmienok a po vdýchnutí hélia im totiž umožnilo dokázať, že tieto zvieratá používajú pri vzájomnej komunikácii rezonanciu, teda svojim príbuzným naznačujú svoju veľkosť.
„Romantická štúdia“
Cenu za psychológiu získali kanadskí vedci za vedecké zdôvodnenie faktu, že človeka s narcistickými sklonmi je možné identifikovať podľa tvaru obočia: vedci zistili, že čím hrubšie a širšie obočie bolo, tým výraznejšou formou narcizmu ich majiteľ/-ka trpel/-a.
Najromantickejšia cena bola udelená v oblasti ekonómie. Dostal ju tím vedcov, ktorý sa snažil nájsť súvislosť medzi nerovnosťou hrubého domáceho produktu v rôznych krajinách a priemerným počtom bozkov na pery.
Po analýze milostných zvykov 13 štátov a informácií o ich hrubom domácom produkte a úrovni blahobytu vedci zistili, že ľudia žijúci v regiónoch s veľkým rozdielom v príjmoch sa s partnermi bozkávajú viac. Takáto náklonnosť sa považuje za symbol lásky a vážnych vzťahov. Pomáha vytvárať dlhodobé vzťahy a zvyšujú tak šance na prežitie v zložitom ekonomickom prostredí.
Vedci navyše identifikovali dve zložky dobrého bozku. Ide o príjemnú vôňu tela a dychu – takzvané senzorické faktory -, a tiež telesný kontakt a vzrušivosť – technické faktory. Prvé sú dôležitejšie pre ženy, druhé pre mužov.
Ig Nobelova cena sa udeľuje za „úspechy, ktoré najskôr rozosmejú a potom donútia premýšľať“. Cena bola založená v roku 1991 časopisom Annals of Incredible Research ako paródia na Nobelovu cenu. Ako „odmenu“ organizátori tento rok ponúkli kocku zlepenú z listov papiera a zimbabwiansku bankovku v hodnote 10 miliárd dolárov.
Pre pandémiu spôsobenú koronavírusom SARS-CoV-2 bol štvrtkový 30. ročník udeľovania Ig Nobelových cien vopred nakrútenou virtuálnou akciou namiesto obvyklého ceremoniálu na Harvardovej univerzite. Aj napriek tomu sa zachovali niektoré z tradícií podujatia, vrátane prítomnosti reálnych laureátov Nobelovej ceny, ktorí rozdávali ich zábavné alternatívy.
Navštívili sme jeden z najkrajších a najväčších slovenských vodopádov. Čakalo nás obrovské sklamanieNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku