Nebolo to až tak dávno, keď v prípade že ste mali žalúdočné vredy, tak vám lekár predpísal upokojujúce lieky. Verilo sa totiž, že žalúdočné vredy vznikajú pôsobením stresu. To sa ale nezdalo Austrálčanovi Barrymu Marshaallovovi, ktorý presadzoval, že vredy vznikajú pôsobením baktérii. Aby to overil, vypil bakteriálny roztok.
Zosmiešňovali ho
Barry Marshall sa narodil v západnej Austrálii a od veku osem rokov žil v meste Perth. Jeho otec mal rôzne zamestnania, mama pôsobila ako zdravotná sestra. Po strednej škole začal študovať medicínu, ktorú roku 1974 dokončil.
Následne začal pôsobiť v nemocnici v Perthe. V roku 1981 sa stretol s lekárom Robinom Warrenom, odborníkom na gastritídu. Spolu študovali baktérie v spojení s chorobami žalúdka a Waren si všimol, že zápaly spôsobujúce vredy sa vždy spájajú s baktériami Helicobacter pylori.
V roku 1982 rozvinuli svoju hypotézu, že za vznik peptického vredu a rakoviny žalúdka môže bakteriálna infekcia, uvádza stránka Nobelovej ceny. Ich teória však bola zosmiešňovaná vedcami a lekármi, tí totiž neverili, že by v kyslom prostredí, aké v žalúdku panuje, dokázali žiť akékoľvek baktérie.
„Všetci boli proti mne, ale ja som vedel, že mám pravdu,“ povedal Marshall pre Academy of Achievement.
Zabudnutá vzorka spôsobila objav
Obidvom lekárom sa ale podarilo zohnať finančné prostriedky na výskum. Prvých 30 vzoriek zo 100 však ich hypotézu nepotvrdilo. Rýchlo však zistili, v čom bol problém. Laboratórni technici totiž vzorky vyhadzovali už po dvoch dňoch, čo bol štandardný postup pri kultivácii. Pri 31. vzorke však zaneprádzení technici nechali vzorku kultivovať od štvrtka až do pondelka a práve v tejto vzorke objavili helicobactera. Na základe toho sa ukazuje, že Helicobacter rastie pomalšie ako štandardné dva dni.
V roku 1983 predložili svoje zistenia austrálskej gastroenterologickej spoločnosti, avšak recenzenti ich závery odmietli a za prácu získali nízke hodnotenia, uvádza kniha Seeing What Others Don’t od Garyho Kleina.
V zúfalstve vypil roztok
Marshall vedel, že na to musí ísť inak. V roku 1984 sa pokúšal helicobacterom infikovať ošípané, ale tieto pokusy neboli úspešné. Preto sa rozhodol pre odvážny krok. Vypije roztok s Helicobacterom pylori, uvádza Discover Magazine.
“V zúfalstve som jedného dňa vypil túto bakteriálnu kultúru a v priebehu nasledujúceho týždňa či dvoch som dostal dosť vážny žalúdočný katar so závratmi,“ uvádza BBC.
Po troch dňoch sa u neho vyvinula nevoľnosť a zápach z úst. Po približne týždni začal zvracať. V ôsmy deň vykonal endoskopiu, ktorá ukázala masívny zápal a tiež biopsiu, z ktorej kultivoal helicobactera. Na štrnásty deň začal brať antibiotiká, uvádza portál Nobelovej ceny.
„Dokázali sme z môjho žalúdka získať niekoľko vzoriek, ktoré preukázali, že tieto baktérie môžu infikovať zdravého človeka a spôsobiť chorobu,“ skonštatoval Marshall.
Významný objav a zmena liečby
Jeho experiment bol uverejnený v štúdii v Medical Journal of Australia a patrí medzi najcitovanejšie práce.
Práca obidvoch mužov neostávala bez povšimnutia mnohých odborníkov. Veď sa preukázalo, že dovtedajšia liečba, ktorú lekári vykonávali, bola nesprávna a ľuďom nepomohla. Pritom stačilo nasadiť tie správne antiobiotiká.
V roku 2005 im bola v udelená Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu za objav, že baktéria Helicobacter pylori spôsobuje zápaly žalúdka a peptický vred.
Muži, samozrejme, dostali aj ďalšie mnohé významné ocenenia a čestné doktoráty. Robin Warren má momentálne 83 rokov a žije v austrálskom Adelaide. Barry Marshall je vo veku 68 rokov stále aktívny a momentálne pôsobí v spoločnosti Brainchip INC.
Prínos Barryho Marshalla a tiež Robina Warrena bol významný najmä v ich húževnatej práci a v tom, že Marshall bol ochotný nastúpiť do pozície „pokusného morčaťa“, aby vyvrátil dlhoročnú dogmu, ktorá prevládala u lekárov po celom svete. Vďaka ich obetavej práci dnes nemusia ľudia trpieť chronickými bolesťami a užívať lieky, na ktoré boli odkázané do konca života.
Nahlásiť chybu v článku