Na trh práce okrem iného vplývajú aj demografické zmeny.
Starnutie populácie a úbytok pracovnej sily zvyšujú tlak na produktivitu a urýchľujú zavádzanie technológií ako náhradu za chýbajúcich pracovníkov. V dôsledku toho rastie dopyt po pracovných miestach v oblasti zdravotnej starostlivosti či sociálnych služieb.
Nový význam tak podľa analytika získava akýsi „hybridný“ model, ktorý kombinuje kvantitatívne zručnosti s takzvanými soft skills.
Poukázal pritom na graf Financial Times, ktorý ukazuje, že tento trend je prítomný už dlhšie obdobie.
„Oproti roku 1980 kontinuálne narastá zamestnanosť ľudí s vysokými sociálnymi a matematickými zručnosťami spolu s profesiami, kde sa kombinuje vysoká sociálna a nízka matematická zručnosť. Naopak, zamestnanosť v profesiách s nízkymi sociálnymi zručnosťami, no silnými kvantitatívnymi zručnosťami stagnuje,“ priblížil.
Investícia do „mäkkých“ zručností nie je len doplnkom
Vplyv má podľa analytika tiež vývoj reálnych miezd, kde výrazne narástlo najmä odmeňovanie ľudí s vysokou úrovňou sociálnych zručností, bez ohľadu na kvantitatívne zručnosti. Mzdy v ostatných profesiách pritom rástli výrazne pomalšie či dokonca klesali.
„A hoci ide o dlhodobý trend, ten sa v posledných rokoch ešte viac zintenzívnil a s veľkou pravdepodobnosťou bude na význame narastať aj v kontexte súčasných trendov,“ pripomenul Horňák.
Spresnil, že spomínaný graf nehovorí o tom, že by kvantitatívne schopnosti strácali na význame, skôr ukazuje, že samy osebe nestačia. Najperspektívnejšie pozície totiž podľa analytika kombinujú analytické aj komunikačné zručnosti.
„Z hľadiska vzdelávania či kariérneho rozhodovania má preto tento výsledok dôležité implikácie. Vzdelávací systém sa musí zameriavať aj na rozvoj komunikácie, tímovej práce, kritické myslenie a zároveň aj na schopnosť interpretácie dát. Ide o signál, že investícia do “mäkkých” zručností nie je len doplnkom, ale dôležitou súčasťou hodnoty zamestnanca na trhu práce,“ doplnil Horňák.
Nahlásiť chybu v článku