Toto je najodolnejší živočích na svete, ktorý vie vyrobiť sklo. Dokážeme ho napodobniť?

Asi o nich počul len málokto, no napriek tomu majú v živočíšnej ríši jedno úžasné prvenstvo. Pomalky, alebo tiež tardigrady, nazývané tiež hovorovo vodné medvede, sú drobné, len jeden milimeter veľké vodné živočíchy. Nenechajte sa ale oklamať malým vzrastom. Pomalky dokážu vydržať extrémne podmienky, aké neprežije žiadny iný živočích na Zemi. Je dokázané, že pomalky dokonca prežili aj vystavenie teplote -272 stupňov Celzia, čo je hodnota blízka absolútnej nule, alebo tiež zvládli pobyt v otvorenom vesmíre, a to až po dobu 10 dní. A vedci teraz konečne prišli na to, čo robí pomalky tak odolné.

Prečítajte si náš článok o zvieratách, ktoré síce nie sú tak odolné ako pomalka, no sú tiež svojim spôsobom, najmä čo sa týka vzhľadu, rovnako extrémne a výnimočné. 

Pomalky žijú vo vode, pri brehoch malých riek, či v plytkých mlákach, no nájdeme ich napríklad aj v machu. Aby prežili prípadné vysušenie, príroda ich obdarila efektívnym ochranným mechanizmom, ktorý im zabezpečí ochranu pred nepriaznivými podmienkami okolia. Vedci, v snahe otestovať odolnosť pomaliek, ich napríklad schladili na teplotu -171 stupňov Celzia a následne po niekoľkých minútach zahriali na 150 stupňov. Aj takýto extrémny rozdiel teplôt pomalky prežili.

Vedci ďalej zistili, že pomalky, aby prežili rôzne extrémne podmienky, vylučujú zvláštny typ sekrétu, akéhosi „bioskla“, ktorým sa obalia. Keď extrémne podmienky pominú, pomalka rozpustí svoju ochranu zo skla a spokojne žije ďalej.

Pred rokom výskumníci na Chicagskej univerzity oznámili, že sa im podarilo objaviť nový typ skla, a to práve s pomocou pomaliek. Ich závery okrem iného boli, že pomalky sa zbavujú takmer všetkej vody v tele, čo im zabezpečí, že dokážu spolu so svojou sklenou ochranou prežiť aj v totálne nehostinnom prostredí.

Veľkým problémom je ale takéto sklo vyrobiť. Najnovšie však tím biológov na čele s Thomasom Boothbynom z univerzity v Severnej Karolíne tvrdí, že sú o krok bližšie k rozlúšteniu ako pomalky toto biosklo vyrábajú.

Identifikovali totiž gény – nezriadené proteíny, ktoré toto sklo produkujú. Tieto proteíny pri vystavení extrémnym podmienkam začnú reagovať s telom pomalky a spúšťajú ochranné procesy. Ich cieľom je z pomalky dostať vodu von a následne vytvoriť tvrdý obal. Keď je potom neskôr pomalka vystavená opäť priaznivým podmienkam, obal sa rozpustí a pomalka sa preberá k životu.

Potenciál syntetizovania tohto proteínu je skutočne veľký. Ako prvé Boothby spomenul poľnohospodárstvo. Takéto biosklo by v budúcnosti mohlo chrániť rôzne plodiny a bolo by možné produkovať rastliny s ochranou voči suchu. To by mohlo znamenať obrovskú revolúciu v poľnohospodárstve.

Ďalším významným odvetvím sa ukazuje farmaceutický priemysel, a to najmä očkovacie látky a vakcíny. Vďaka takémuto proteínu by bolo možné lepšie ochrániť účinnú látku a predĺžiť životnosť preparátov. Veď až 80% nákladov na vakcíny v Afrike vytvárajú chladničky, v ktorých sa citlivé vakcíny a očkovacie látky musia skladovať.

Ako sa presvedčujeme, štúdium pomaliek má do budúcnosti obrovský potenciál. Ich potenciálne využitie v medicíne, poľnohospodárstve a určite aj v iných oblastiach je niečo, prečo sa naozaj oplatí robiť veľké a podrobné štúdie týchto ani nie milimeter dlhých potvoriek. Aj keď je jasné, že výskum a následná produkcia bioskla je zatiaľ v plienkach, je pravdepodobné, že o pomalkach ešte toho budeme veľa počuť.

interez.sk (Matej Mensatoris), sciencealert.com