Supercelárne búrky nie sú na Slovensku ničím výnimočným. Zmeny klímy i globálne otepľovanie však do našich zemepisných šírok budú zrejme čoraz častejšie vnášať aj také vplyvy počasia, na aké zvyknuté nie sme. Napríklad mimoriadne silné búrky, v niektorých oblastiach dokonca aj na tornáda. Našťastie pre nás, vedci už vedia, ako toto všetko predpovedať s dostatočným predstihom.
Vedci už dlhé roky poznajú a dôkladne pozorujú zvláštny jav, ktorý nastane tesne pred silnou búrkou spôsobujúcou tornádo, sprevádzanú silným vetrom alebo krupobitím. Ako píše web Science Alert, ide o oblak ľadu a vody známy ako Above-Anvil Cirrus Plume (AACP). Ten sa vznáša nad vrcholkami búrkových mrakov a jeho trasa je vždy rovnaká, ako smer vetra. Ide o akýsi druh včasného varovania pred extrémnymi poveternostnými udalosťami.
Modely ukázali niečo, čo nikdy predtým
Vedci doposiaľ netušili, čo tieto zvláštne oblaky spôsobuje, no zdá sa, že na to konečne prišli. Výsledky svojho pozorovania a výskumu prvýkrát zverejnili v štúdii vo vedeckom časopise Science.
O AACP možno hovoriť ako o hydraulických skokoch. Tie sú pozorované napríklad aj pri vodopádoch, keď prúd vody dopadá do stojatej vody a vytvorí z nej akýsi penivý oblak. Ten sa vytvára tak, že vzduch najskôr stúpa hore a potom klesá späť. Niečo podobné sa deje aj pri búrkových mrakoch.
Vedcom sa teraz prvýkrát podarilo zistiť, čo tieto zvláštne oblaky spôsobuje a to by mohlo nemálo pomôcť najmä na miestach, kde súčasné technológie predpovedať ničivé tornáda, silné búrky sprevádzané krupobitím a vetrom nie je možné na 100 %.
Tornáda z vesmíru nevidno
„Ak dôjde k hroznému hurikánu, môžeme to vidieť z vesmíru. Tornáda nevidíme, pretože sú ukryté pod vrcholkami búrok. A práve tieto vrcholy musíme vedieť lepšie pochopiť,“ vysvetlil atmosférický vedec a hlavný autor štúdie Morgan O’Neill zo Stanfordskej univerzity.
O’Neill a jeho ďalší kolegovia sledovali niekoľko simulácií supercelárnych búrok, o ktorých si vedci myslia, že sú najpravdepodobnejším spúšťačom tornád. Tieto búrky dokážu byť v mnohých ohľadoch nepredvídateľné a počas nich super silné rotujúce stúpavé prúdy tlačia vlhký vzduch vyššie cez vrchol spodnej troposféry do stratosféry.
Oblaky AACP však po chvíli začnú klesať späť do troposféry a ako modelovanie ukázalo, na hranici troposféry a stratosféry sa vytvára veterná smršť s rýchlosťou vetra až 386 kilometrov za hodinu. Vedci naznačili, že táto frenetická turbulencia spôsobuje hydraulické skoky, ktoré dokážu veľmi rýchlo do stratosféry dostať veľké množstvo vodnej pary.
Pomôže to predpovedať ničivé búrky
„Suchý vzduch zostupujúci zo stratosféry a vlhký vzduch stúpajúci z troposféry sa spájajú v tomto veľmi úzkom a rýchlom prúde,“ vysvetľuje O’Neill. Tento prúd však podľa slov hlavného autora štúdie stráca stabilitu, mieša sa a exploduje v turbulenciách. „Tieto rýchlosti na vrchole búrky neboli nikdy predtým pozorované a ani hypoteticky vyslovené,“ doplnil O’Neill.
Vedci sa teraz budú snažiť za pomoci výskumných lietadiel NASA mapovať vetry na vrchole búrok a zhromaždiť údaje z reality, aby potvrdili to, čo ukázali ich modely.
Až zhruba 75 % supercelárnych búrok s oblakmi AACP dokáže vytvoriť tornáda alebo silné krupobitia. Nová štúdia tak môže priniesť veľmi cenné údaje pri predpovediach ničivých búrok. Vedci však veria aj tomu, že by ich výsledky mohli dopomôcť aj pri riešení otázok zmeny klímy.
Nahlásiť chybu v článku