Takmer 60 členiek japonského poslaneckého zboru vrátane premiérky Sanae Takaičiovej žiada viac dámskych toaliet v budove parlamentu, aby ich počet zodpovedal zvýšenému zastúpeniu poslankýň. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Hoci sa počet poslankýň v posledných voľbách zvýšil a napriek tomu, že sa Takaičiová v októbri stala prvou ženou na premiérskom poste v krajine, japonskej politike naďalej výrazne dominujú muži. Budova parlamentu v centre Tokia bola dokončená v roku 1936, takmer desať rokov predtým, ako ženy získali volebné právo.
Jedna toaleta pre desiatky poslankýň
To sa odzrkadľuje napríklad aj v tom, že v blízkosti hlavnej plenárnej sály je k dispozícii len jedna toaleta s dvoma kabínami pre 73 žien v dolnej komore parlamentu. „Pred začiatkom plenárnych zasadnutí sa pred toaletami vytvárajú naozaj dlhé rady poslankýň,“ povedala Jasuko Komijamaová z opozičnej Ústavno-demokratickej strany Japonska (CDP).
Vyjadrila sa po tom, ako začiatkom decembra predložila predsedovi výboru dolnej komory pre pravidlá a správu Jasukazuovi Hamadovi petíciu podpísanú 58 ženami z rôznych politických strán. Podľa denníka Jomiuri šimbun má celá budova dolnej komory 12 mužských toaliet so 67 kabínami a deväť ženských toaliet s 22 kabínami.
Japonsko sa tento rok umiestnilo na 118. zo 148 miest v správe Svetového ekonomického fóra o globálnej rodovej nerovnosti. Ženy sú tiež výrazne menej zastúpené v podnikaní a médiách. Političky uvádzajú, že si od mužských kolegov musia často vypočuť sexistické narážky vrátane komentárov, že by mali zostať doma a starať sa o deti.
Ciele vlády a realita kabinetu
Nová vláda si stanovila za cieľ, aby ženy obsadili aspoň 30 percent kresiel v parlamente. Takaičiová, ktorá je obdivovateľkou bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej, pred nástupom do úradu vyhlásila, že chce vo svojej vláde dosiahnuť „severskú“ úroveň rodovej rovnosti.
Nakoniec však do 19-členného kabinetu vymenovala len dve ďalšie ženy. Premiérku preto naďalej považujú za konzervatívnu političku. Odmieta totiž revíziu zákona z 19. storočia, ktorý vyžaduje, aby manželské páry mali rovnaké priezvisko. Presadzuje tiež, aby cisárska rodina zachovala nástupníctvo výlučne po mužskej línii.
Rastúci dopyt po ženských toaletách možno považovať za znak pokroku v Japonsku, hoci zároveň odzrkadľuje neschopnosť krajiny dosiahnuť rodovú rovnosť, povedala Komijamaová s tým, že dúfa v rovnosť aj v iných oblastiach života.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku