Generálna prokuratúra znovu otvára tému krokov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Predmetom protestu prokurátora generálnej prokuratúry je rozhodnutie, na základe ktorého bol bývalý šéf tímu Kuciak Peter Juhás preradený z policajnej inšpekcie na okresné riaditeľstvo do Levíc.
Ako informoval portál Aktuality, protest smeruje aj proti personálnemu rozkazu šéfa policajnej inšpekcie Branislava Zuriana.
Prečo je postup ministerstva problémom
Podľa prokurátora generálnej prokuratúry bol pri rozhodovaní o preradení obídený Úrad na ochranu oznamovateľov. Ide pritom o rovnaký problém, na ktorý upozornili aj v prípadoch takzvaných čurillovcov. Juhás je rovnako chráneným oznamovateľom protispoločenskej činnosti a na tento štatút sa majú orgány pri akýchkoľvek personálnych zásahoch voči nemu povinne zamerať.
Sám Juhás potvrdil, že rozhodnutie o jeho preradení prokurátor napadol. Pripomenul, že trestné oznámenie podával už v súvislosti s kauzou Rozuzlenie, čo je jeden z dôvodov, prečo má status chráneného oznamovateľa.
Kritika spôsobu transformácie úradu
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka doručil predsedovi Národnej rady (NR) SR Richardovi Rašimu (Hlas-SD) list s výhradami k návrhu transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na iný úrad. Žilinka o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie.
Zároveň podľa neho navrhovateľ, ministerstvo vnútra, zvolil neštandardný spôsob kreovania nového úradu, zúžil ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bez zreteľa na právo Európskej únie a nerešpektoval princípy právneho štátu.
Žilinka upozorňuje na porušenie princípov právneho štátu
„V prvom rade som zopakoval, že neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona,“ zdôrazňuje Žilinka. Navrhovateľ zákona podľa neho zároveň zvolil neštandardný spôsob kreovania nového úradu, pričom pripomína, že v právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe.
Poukazuje tiež no to, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je zúžená bez zreteľa na právo Európskej únie. Okrem toho nie sú rešpektované princípy právneho štátu.
„Najmä princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity právnych noriem a princíp legitímneho očakávania,“ podotýka Žilinka.
Nahlásiť chybu v článku