Španielska umelkyňa Jacqueline Roberts pláva proti prúdu. V súčasnej digitálnej dobe ide málokto pod tradičnej ceste, ktorú dláždili ešte naši predkovia. Jacqueline však fotí väčšinu svojich záberov na fotoaparáty, ktoré sú už dnes väčšinou využívané iba ako zberateľský kúsky. Jej práce zachytávajú psychologické a emočné zmeny počas puberty a technika, ktorú využíva, robí z jej záberov výjavy ako zo zlých snov. Avšak v tom najlepšom zmysle.
Kolódiový proces fotografie, ktorý využíva k svojej práci, bol vynájdený v rovnakom čase nezávisle od seba Frederickom Scottom Archerom a Gustavem Le Grayom. Tento proces si vyžaduje mobilnú tmavú miestnosť a kombinuje dva rôzne spôsoby používané roky predtým. Kalotypia, tento spôsob spája neobmedzený počet snímkov z jedného negatívu. A daugerotopia, ktorá vytvára ostré, kontrastné obrázky, ktoré by sa však nedali vytvoriť s papierovým negatívom. Táto technika sa stala nesmierne populárnou a bola využívaná na tvorbu portrétov, fotografiu krajiny, architektúry a mnoho ďalších.
„Kalotypia je pre mňa fascinujúci proces vo všetkých možných smeroch,“ povedala Roberts pre Film’s not Dead. „Od prípravy chemikálií, strihanie skla až po samotný výsledok. Milujem spôsob akým tieto fotografie pôsobia, spájajú slávnostný efekt a remeslo.“
Jacqueline bola samouk a to celkom úspešný, keďže jej fotografie vyzerajú naozaj impozantne. Ako objekt pre fotografiu si často vyberá deti, avšak z iného dôvodu než väčšina ostatných fotografov. „Nesúhlasím s pohľadom na deti ako na malé zlaté tvory. Toto vnímanie sa mi zdá nadnesené a manipulujúce. Čo na nich milujem najviac je ich surovosť, ich čerstvá neznalosť, ich nekompromisná schopnosť byť kým sú.“
boredpanda.com
Nahlásiť chybu v článku