Prehlbujúce sa globálne nerovnosti v príjmoch, v dostupnosti zdravotnej starostlivosti, vzdelania či digitálnych technológií priamo formujú už od narodenia životné šance detí. Práve na túto alarmujúcu realitu upozorňuje Organizácia Spojených národov (OSN) pri príležitosti Medzinárodného dňa rodiny, ktorý si svet pripomína v piatok 15. mája, a to už po tri desaťročia.
Jeho korene siahajú do roku 1989, keď Valné zhromaždenie OSN rezolúciou 44/82 vyhlásilo rok 1994 za Medzinárodný rok rodiny. Ešte pred jeho konaním rozhodla OSN v roku 1993 o tom, že 15. máj sa bude každý rok pripomínať ako Medzinárodný deň rodiny. Cieľom bolo upriamiť pozornosť vlád aj verejnosti na sociálne, ekonomické a demografické výzvy, ktoré výrazne ovplyvňujú život rodín.
OSN upozorňuje na rastúce nerovnosti
OSN každoročne viaže Medzinárodný deň rodiny na konkrétnu aktuálnu tému. Tento rok zvolila „Rodiny, nerovnosti a pohoda detí“. Téma poukazuje na to, že rodiny s malými deťmi, ktoré nemajú dostatočnú podporu, čelia výrazne vyššiemu riziku chudoby, pričom tieto deti potom nesú následky po celý život v podobe horšieho zdravia aj nižších životných šancí.
Kľúčové posolstvo tohto roka znie: nevyhnutnosť investovať do integrovaných systémov sociálnej ochrany zameraných na rodiny od prídavkov na deti cez dostupnú starostlivosť v ranom detstve až po podporu ekonomickej participácie žien. Podľa OSN práve schopnosť rodín zvládať ekonomické tlaky, starnutie populácie a klimatické zmeny bude v najbližších rokoch rozhodujúca pre stabilitu celej spoločnosti.
Rodiny po celom svete čelia odlišným problémom
Posolstvo Medzinárodného dňa rodiny sa výrazne líši podľa regiónu a ekonomickej úrovne krajiny. Zatiaľ čo vo vyspelých štátoch dominujú problémy dostupnosti bývania a dramaticky klesajúcej pôrodnosti, v globálnom meradle stoja rodiny pred úplne inými výzvami – predovšetkým dosahmi klimatických zmien na potravinovú bezpečnosť a prežitie.
Až 80 percent všetkých fariem na svete totiž tvoria rodinné farmy. Práve ony sú chrbtovou kosťou globálnej potravinovej bezpečnosti, najmä v rozvojových krajinách. Tieto rodiny sú však v súčasnosti najviac ohrozené klimatickými zmenami – extrémne počasie ničí úrodu, zvyšuje chudobu a mnohým z nich priamo ohrozuje prežitie.
Pôrodnosť na Slovensku je rekordne nízka
Ďalší výrazný globálny trend predstavuje dramaticky klesajúca pôrodnosť a s ňou spojené zužovanie rodín. Ekonomický tlak na rodičov rastie takmer všade na svete, čo mení štruktúru spoločnosti a výrazne zrýchľuje proces starnutia populácie.
Tohtoročné posolstvo OSN je obzvlášť aktuálne aj pre Slovensko, pretože odzrkadľuje vážne demografické trendy krajiny. Podľa údajov Štatistického úradu SR klesol počet obyvateľov už piaty rok po sebe. Vlani malo Slovensko celkovo o viac ako 10-tisíc obyvateľov menej.
Hrubá miera pôrodnosti klesla v minulom roku na historické minimum – iba 7,76 promile na tisíc obyvateľov. Ide o najnižšiu úroveň za posledných sto rokov, nižšiu dokonca ako počas druhej svetovej vojny.
Dostupné bývanie sa stáva problémom
Za prepadom pôrodnosti stoja do veľkej miery ekonomické faktory, predovšetkým kríza dostupnosti bývania. Ceny nehnuteľností na Slovensku v roku 2025 vzrástli o 12 percent a priemerná cena bytov dosiahla historické maximum 3262 eur za štvorcový meter. Pre bežnú rodinu sa tak vlastné bývanie stáva čoraz viac nedosiahnuteľným snom.
Rodiny na Slovensku sú navyše ťažko poznačené fenoménom tzv. „sendvičovej generácie“. Ľudia v produktívnom veku sa často starajú súčasne o svoje dospievajúce deti aj o starnúcich rodičov. Tento dvojitý tlak vytvára obrovskú psychickú, časovú aj finančnú záťaž na rodinný rozpočet.
Medzinárodný deň rodiny je tento rok predovšetkým výzvou pre tvorcov verejných politík. Zabezpečenie dostupného bývania, flexibilných pracovných úväzkov a adekvátnej podpory pre „sendvičovú generáciu“ sú nevyhnutnými podmienkami na demografické a ekonomické prežitie krajiny. Ako zdôrazňuje OSN, dnešné investície do rodín sú základným predpokladom stability budúcej spoločnosti.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku