Rezort životného prostredia si už splnil polovicu úloh z programového vyhlásenia vlády. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer-SD) na spoločnej tlačovej besede s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nom. SNS) po návšteve envirorezortu.
„Na úrade vlády máme vlastný merač plnenia úloh na jednotlivých rezortoch. Preto môžem oznámiť slovenskej verejnosti, hoci ešte nie sme na konci druhého roka vládnutia, že polovica merateľných ukazovateľov, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, bola na ministerstve životného prostredia splnená. Tempo je teda mimoriadne vysoké a razantné,“ vyhlásil Fico.
Výrazný posun v čerpaní eurofondov
Prvou zásadnou úlohou rezortu boli eurofondy, pretože za minulej vlády podľa slov premiéra prepadlo 430 miliónov eur. V súčasnosti je už zazmluvnených vyše 540 projektov za 750 miliónov eur, vyplatených bolo vyše 103 miliónov eur. Rozostavané sú tiež nové kanalizácie za 400 miliónov eur.
„Môžeme konštatovať, že pokiaľ ide o riadenie eurofondov, ministerstvo životného prostredia urobilo zásadný obrat v porovnaní s tým, čo tu bolo v rokoch 2020 až 2023,“ zhodnotil Fico. Obnovu rodinných domov sa rezort rozhodol postaviť na jednoduchšej a adresnejšej schéme.
Obnova domov na jednoduchšej schéme
V predošlom období sa obnovilo 141 rodinných domov a vyplatených bolo 366-tisíc eur, aktuálne bolo za 20 mesiacov už 13 600 obnovených domov a vyplatených bolo 210 miliónov eur na účty domácností. Fico sa vyjadril aj k téme navyšovania obranných výdavkov.
„Je dôležité, že máme rovnaký názor na výdavky na zbrojenie,“ skonštatoval po rozhovore s Tarabom s tým, že bude navrhovať, aby sa v roku 2026 nenavyšovali výdavky a zostali na úrovni roku 2025. „Slovensko si bude samo určovať štruktúru a tempo navyšovania týchto výdavkov,“ povedal premiér. Zároveň dodal, že ak by malo ministerstvo obrany vyšší rozpočet, budú výdavky použité výlučne na projekty duálneho určenia, ako sú cesty či nemocnice.
Dôvodom malo byť nedostatočné čerpanie
Európske fondy boli pozastavené, pretože samosprávy ich nečerpali. Uviedol to v utorok premiér Robert Fico (Smer-SD) po kontrolnom dni na envirorezorte v reakcii na minulotýždňové rozhodnutie vlády pozastaviť 200 miliónov eur na eurofondy.
„My máme obrovský záujem poskytovať finančné zdroje samosprávam, či na úrovni lokálnej alebo regionálnej, ale za predpokladu, že sa budú reálne tie peniaze míňať,“ priblížil predseda vlády. „Problém je v tom, že samosprávy nečerpajú finančné zdroje a my si nemôžeme dovoliť, aby tieto finančné zdroje prepadli,“ podčiarkol premiér.
Samosprávy hovoria o neférovom prístupe
Vládny kabinet sa 18. júna uzniesol na dočasnom zablokovaní 100-percentnej flexibility pre ministerstvá pri čerpaní eurofondov. Pri samosprávach ide o 50-percentné zablokovanie. Vláda v rámci tohto opatrenia dočasne zablokuje 1,26 miliardy eur z eurofondov. Podľa rezortu investícií, ak by peniaze neboli prerozdelené, hrozilo by ich prepadnutie. Dôvodom prijatia opatrenia je podľa ministerstva investícií nízka miera čerpania eurofondov.
Samosprávy rozhodnutie o zablokovaní časti eurofondov považujú za nefér. Odmietli aj kritiku pri pomalom čerpaní fondov. Za problém označili sklz pri príprave programového obdobia, prednostne vyhlásené dopytovo orientované výzvy či dlhé kontroly. Rozhodnutie vlády kritizovala aj opozícia.
Fico zadal Blanárovi jasnú úlohu
Fico počas tlačovej besedy uviedol, že od ministra Blanára očakáva, že bude na európskej úrovni trvať na spojení schvaľovania sankcií s energetickou témou. Premiér zároveň pripomenul, že bez konkrétnych riešení z Bruselu Slovensko sankcie nepodporí.
„Slovensko žiada od Európskej komisie návrh reálneho riešenia krízovej situácie, do ktorej sa môže dostať po úplnom zastavení dodávok strategických surovín z Ruska,“ povedal Fico.
Fico: Musíme mať páky, ako si presadiť svoje záujmy
Slovensko nepodporí 18. balík sankcií Európskej únie (EÚ) proti Rusku, ak sa nevyrieši problematika únijnej iniciatívy REPowerEU, ktorá môže podľa premiéra Roberta Fica negatívne ovplyvniť ceny energií na Slovensku. Predseda vlády to uviedol v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave.
„Ak nám povedia, že nebudú nič odkladať a chcú tento ideologický nezmysel prijať, ja nevidím žiadny dôvod, prečo by Slovensko malo podporiť 18. sankčný balík. To je celé. Je to veľmi jednoduché, aj my musíme mať nejaké páky a nástroje, ako dosahovať svoje ciele,“ zdôraznil Fico.
Podľa jeho slov by iniciatíva mala výrazne negatívny dosah na slovenské domácnosti aj priemysel. Kritizoval tiež, že návrh počíta s ukončením dovozu plynu z Ruska bez kompenzácií v prípade prehry v arbitráži.
Fico nesúhlasí s obmedzením výberu zdrojov plynu
„My nemáme čo pre Ukrajinu platiť viacej za plyn, ak objektívne môžeme mať plyn z určitých realistických zdrojov, čiže to je ten repowering,“ poznamenal predseda vlády SR. Poukázal na rozdiely v rozhodovacích mechanizmoch – kým pri schvaľovaní sankcií je potrebná jednomyseľnosť a členské štáty môžu uplatniť právo veta, pri legislatívnom návrhu REPowerEU stačí kvalifikovaná väčšina. Práve preto podľa neho Európska komisia túto otázku nezaradila do sankčného balíka.
„S vysokou pravdepodobnosťou tento ideologický nezmysel Európskej komisie bude pravdepodobne schválený, pretože Slovensko a ďalšie krajiny, ktoré sú proti, nebudú mať možnosť tento legislatívny akt zastaviť,“ skonštatoval Fico. Iniciatíva podľa neho ide aj proti konkurencieschopnosti EÚ.
Slovensko a Maďarsko zdieľajú rovnaký postoj
Zároveň vyhlásil, že stanoviská ministrov zahraničných vecí Slovenska a Maďarska sú v tejto otázke konzistentné. Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) deklaroval svojim partnerom na pondelkovom (23. 6.) zasadnutí Rady EÚ v Bruseli pozíciu SR k 18. sankčnému balíku proti Ruskej federácii.
„Rokovania o 18. balíku stále prebiehajú a zatiaľ nepoznáme jeho finálne znenie. Pre Slovensko je však politicky absolútne kľúčové, aby sa diskusia o sankčnom balíku presunula na Európsku radu a spojila sa s témou takzvaného návrhu RePowerEU. (…) Otvorene sme o to požiadali našich partnerov.“ Táto otázka bude predmetom diskusií na nadchádzajúcom summite lídrov členských krajín EÚ v Bruseli, ktorý sa uskutoční vo štvrtok.
Slovensko je ochotné podporiť nové sankcie voči Rusku
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v pondelok uviedol, že Slovensko je pripravené nový balík sankcií podporiť, no za podmienky poskytnutia garancií. Doplnil, že v súčasnej podobe by opatrenia nemali negatívne dosahy na slovenskú ekonomiku.
Podľa ministra Blanára však prechod na odlišné energetické zdroje od Ruska prinesie zvýšenie cien a vyššie náklady na dopravu týchto komodít. Poukázal na to, že počas čerpania cez ropovod či plynovod bolo Slovensko tranzitnou krajinou, no po odpojení sa môže stať koncovou destináciou.
Slovensko neodmieta osemnásty balík protiruských sankcií, no spája ho s požiadavkou na riešenie možných následkov plánovaného odpojenia Európy od ruských surovín. Ako zaznelo na tlačovej besede premiéra Roberta Fica a ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, Bratislava žiada odklad hlasovania, kým nebudú vyriešené všetky riziká spojené s dodávkami plynu, ropy a jadrového paliva.
Sankcie bez riešení nám môžu ublížiť
„Slovensko je pripravené nový balík podporiť, ale žiadame garancie,“ uviedol Juraj Blanár po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. Podľa neho aktuálna podoba balíka nepredstavuje priamu hrozbu pre ekonomiku, no odpojenie od ruských zdrojov by mohlo mať vážne následky. „Z krajiny, ktorá bola na začiatku ropovodu alebo plynovodu, sa po tejto zmene stane koncová krajina. Následky budú finančné aj technické – zvýšenie cien aj nákladov na dopravu,“ vysvetlil Blanár.
Slovensko chce riešenia, nielen sľuby
Premiér Robert Fico zopakoval, že Slovensko požaduje pozastavenie hlasovania, pokiaľ nebude k dispozícii konkrétny plán riešenia krízovej situácie, ktorá by mohla vzniknúť po odstavení od ruských dodávok. „Nebudeme blokovať konsenzus, ale budeme postupovať vlastným tempom,“ uviedol.
Hrozba miliardových arbitráží
Slovensko upozorňuje aj na právne a finančné riziká. Podľa Blanára môže byť odpojenie od ruských energetických zdrojov dôvodom na arbitrážne žaloby, ktoré by mohli stáť až 20 miliárd eur. „Riziká z arbitráže budú zasahovať Slovenskú republiku. Preto žiadame garancie, ako sa budú tieto dosahy riešiť,“ doplnil Blanár.
Nahlásiť chybu v článku