Vajce či sliepka? Táto sčasti filozofická otázka má z vedeckého hľadiska pomerne známe stanovisko. A najnovšie sa k záveru tejto dilemy vyjadrili aj švajčiarski vedci na základe ich štúdie, ktorá skúmala evolučné procesy starodávneho jednobunkovca.
Jednobunkovec napodobňuje embryonálny proces
O Chromosphaera perkinsii ste s veľkou pravdepodobnosťou ešte nepočuli (ak áno, tak sa vám ospravedlňujeme). Ide o jednobunkovca objaveného v roku 2017 v morských sedimentoch pri Havaji. Unikátne na tomto organizme je, že jeho prítomnosť na zemi bola datovaná už pred viac ako 1 miliardou rokov, teda dávno predtým, než sa začali vyvíjať prvé zložité organizmy či zvieratá.
Tím vedcov z univerzity v Ženeve v štúdii publikovanej v časopise Nature teraz zistil, že tieto organizmy tvoria mnohobunkové štruktúry, ktoré sa nápadne podobajú na zvieracie embryá.
Prvé formy života na zemi boli jednobunkovce ako kvasinky či baktérie a neskôr sa vyvinuli mnohobunkové organizmy. Avšak prechod od jednobunkovcov k mnohobunkovcom nie je stále dostatočne vysvetlený.
Vedci na čele s Omayom Dudinom sa pozreli práve na jednobunkovca Chromosphaera perkinsii. Jeho pozorovaním zistili, že po dosiahnutí maximálnej veľkosti sa delia bez ďalšieho rastu a vytvárajú kolónie pripomínajúce skoré štádiá embryonálneho vývoja zvierat.
Dudin v tlačovej správe tvrdí, že síce Chromosphaera perkinsii je jednobunkovec, ale jeho správanie delenia naznačuje procesy, ktoré sa diali až neskôr s príchodom zvierat. Vyzerá to teda, že genetické programy vývoja embryí boli evolučne dané ešte predtým, než sa objavili prvé mnohobunkovce.
Vedci tak s odľahčením dodávajú, že príroda mala genetické nástroje na „vytvorenie vajec“ oveľa skôr, než „vytvorila sliepky“.
Sliepka či vajce?
Ak by vám nestačilo vysvetlenie od vedcov zo Ženevy, jednoduchšie evolučné vysvetlenie poskytol aj popularizátor vedy Ivan Gábriš, ktorý mnohé odpovede na otázky, ktoré vás zaujímajú, zhrnul vo svojej knihe Vedecké okienko. Tá je ideálnym vianočným darčekom pre všetkých, ktorí chcú pochopiť svet okolo nás.
„Aj sliepka domáca a mnoho jej druhov mali svojich predkov. Vtáky sa na našej planéte začali objavovať v období strednej jury, pred 160 miliónmi rokov. Vďačiť za to mohli menším a stredne veľkým druhom teropodných dinosaurov. Plazy, ktoré sa pohybovali na dvoch nohách, rozmnožujúce sa kladením vajec, sa začali evolučne po milióny rokov meniť do súčasnej podoby vtákov. Už na konci obdobia kriedy bolo známych aspoň 37 odlišných druhov vtákov. Za najstaršieho spoločného predka je odborníkmi z celého sveta považovaný Archeopteryx, okrídlený dinosaurus, ktorý nesie prvky oboch druhov. Takže vieme povedať, že vajce bolo skôr,“ vysvetlil Ivan Gábriš.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku