Strana Sloboda a Solidarita (SaS) predkladá do Národnej rady (NR) SR takzvaný „Lex Babiš“. Ide o návrh zákona, ktorý by mal do budúcna znemožniť akékoľvek uzatváranie dohôd či zmierov, ktoré sa týkajú zistení Ústavu pamäti národa.
Nechcú súdny zmier
Návrhom chcú liberáli docieliť, aby v budúcnosti nebolo možné uzatvárať súdny zmier v súvislosti so zisteniami Ústavu pamäti národa a spochybňovať tak výsledky jeho práce.
Podpredsedníčka strany a poslankyňa Mária Kolíková na tlačovej besede uviedla, že v takýchto prípadoch by mali rozhodovať nezávislé a nestranné súdy, na ktoré sa môže dotknutá osoba obrátiť.
„Aby sa nestalo, že Ústav pamäti národa bude takto obídený, tak dávame do zákona priestor na to, aby vždy mohol Ústav pamäti národa vstúpiť a prostredníctvom generálneho prokurátora aj využiť opravné prostriedky, ak je toho názoru, že nebolo všetko, čo súviselo s jeho dôkazmi a argumentáciou, jasne predložené pred súd,“ ozrejmila.
Exministerka spravodlivosti dodala, že chcú vytvoriť aj priestor na napadnutie uzavretého zmieru, a to pre Ústav pamäti národa, prostredníctvom generálneho prokurátora. Zmier by sa tak mal vrátiť na súd. Návrh by SaS chcela dostať ešte na aktuálnu schôdzu parlamentu.
Liberáli týmto návrhom reagujú na to, že Ministerstvo vnútra (MV) SR uzavrelo s českým expremiérom Andrejom Babišom zmier v súvislosti s jeho zaradením do databázy agentov Štátnej bezpečnosti (ŠtB). MV SR informovalo, že Mestský súd Bratislava IV uznesením schváli uzatvorený zmier medzi SR, zastúpenou ministerstvom vnútra, a Babišom.
Konflikt záujmov
Rezort vnútra uznal, že Babiš bol evidovaný ako agent pod krycím menom „Bureš“ neoprávnene a vedome s ŠtB nespolupracoval. Babiš si nebude voči štátu uplatňovať nároky na náhradu škody, ani nemajetkovú ujmu.
Taktiež vezme späť sťažnosti na Európskom súde pre ľudské práva. SaS, ale i ďalší opozičný subjekt, hnutie Slovensko následne naznačili, že môže ísť o pomyselné „splatenie dlhu“ voči Babišovi.
Poukázali pritom na to, že bývalý český premiér pred prezidentskými voľbami v SR natáčal videá podporujúce kandidáta Petra Pellegriniho, ktorý v nich napokon zvíťazil.
Pellegrini bol v tom čase predsedom strany Hlas-SD, ktorej dnes šéfuje minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Kolíková v tejto súvislosti apelovala na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa prípadom zaoberal, a to pre podozrenie na zneužitie právomoci verejného činiteľa.
„Jednoznačne sa javí, že minister vnútra a jeho ministerstvo bolo v konflikte záujmov, a preto by tu mal zasiahnuť generálny prokurátor a zaoberať sa aj trestnoprávnou rovinou tejto veci,“ uzavrela.
Nahlásiť chybu v článku