Rusko plánuje usmrtiť až 100-tisíc sobov. Za ich smrť sme zodpovední všetci

Príbeh strašidelný ako z hollywoodskeho hororu. Ruskí vedci zistili, že topenie zamrznutej pôdy v rôznych oblastiach Sibíru spôsobuje jednu nepríjemnú vec. Ako sa zem roztápa, odkrýva dávne ložiská slezinovej sneti, známej tiež ako antrax. Spóry tejto baktérie dokáže v zemi prežiť desaťročia a poznáme aj prípady zo Slovenska, kedy museli byť kvôli nákaze utratené celé stáda oviec či hovädzieho dobytka. 

Smrteľný antrax je možné použiť tiež ako biologickú zbraň. Prečítajte si článok o škótskom ostrove, kde sa britská armáda rozhodla vykonať antraxový test a zistite, prečo by niečo také už ľudstvo nemalo nikdy robiť.

Doteraz najmenej 13 ľudí bolo infikovaných a jedno dieťa zomrelo na následky rozširovania antraxu po sibírských oblastiach. Ruská vláda v snahe zabrániť rozširovaniu baktérie plánuje utratiť najmenej 100-tisíc sobov, ktoré migrujú po obrovských vzdialenostiach a na svojom tele prevážajú spóry baktérie.

Chov sobov je pritom na Sibíri jedným z najdôležitejších odvetví, kde sa okrem mäsa spracúva tiež kožušina a ďalšie živočíšne produkty, čo znamená, že na chove týchto zvierat je tu závislých desaťtisíce ľudí.

Baktérie antraxu sú smrteľne nebezpečné a ich šírenie sa nemôže brať na ľahkú váhu. Okrem 12-ročného chlapca, ktorý baktérií podľahol začiatkom tohto roka, sa odhaduje, že antrax doteraz zabil už prinajmenšom 2500 sobov.

Má sa za to, že až 750-tisíc živočíchov v tomto regióne môže potenciálne šíriť baktérie po okolí. Vláda preto plánuje usmrtiť až 100-tisíc sobov, no odborníci sa obávajú, že to nebude stačiť. Riaditeľ rastlinnej a živočíšnej ekológie na Urale tvrdí, že podľa neho by mali úrady rozhodnúť o usmrtení až dvojnásobku, čiže až 200-tisíc sobov. Vláda chce zvieratá vykupovať od pastierov a postupne ich usmrcovať. Pastieri sa však obávajú toho, čo sa bude diať potom, keď stratia väčšinu sobov a nebudú mať dostatočne veľké stáda.

Mimovládne ekologické organizácie z rozhodnutia nadšené samozrejme nie sú, no rozumejú obavám zo šírenia nákazy. Podstatné podľa nich bude prijať razantné opatrenia na odstránenie ohnísk, avšak ich zneškodnenie bude veľmi náročné a nákladné.

Ohniská antraxu sa vytvárajú tak, že nakazené zvieratá uhynú a ľudia v minulosti takéto zvieratá buď nechali tak, alebo zakopali do pôdy. Spóry antraxu však dokážu prežiť dlhé roky a v prípade zmrazenej pôdy ešte dlhšie.

Prepuknutie nákazy je v podstate negatívny jav globálneho otepľovania, ktoré prináša okrem iných aj takéto nové nepríjemnosti, s ktorými sa však budeme musieť vyrovnávať všade na svete, nielen v Rusku. Rozmrazovaním permafrostu začínajú byť aktívne dávne hrozby, o ktorých sme predpokladali, že sa nás už nebudú dotýkať. A ak sa globálne otepľovanie čím skôr nezmierni, je pravdepodobné, že takýchto a podobných prípadov bude len pribúdať.

interez.sk (Matej Mensatoris), iflscience.com