Napätie ohľadom využívania zbraní dodávaných Západom pre Kyjev malo spôsobiť, že sa Putin rozhodol upraviť jadrovú doktrínu. Po tom, ako Ukrajinské ozbrojené sily zaútočili na ciele v Rusku americkými raketami ATACMS a okrídlenými raketami Storm Shadow dodanými Veľkou Britániou, Moskva nasadila Orešnik. Vrcholní predstavitelia Ruska hovoria o tom, že Zelenskyj svojím konaním odďaľuje mier.
Na Ukrajine pritom na strane Kremľa bojujú nielen vojaci KĽDR. Putin údajne verbuje aj v Nepále, Arménsku alebo v Indii a podľa najnovších informácií, aj v Jemene. Po boku jeho vojska majú bojovať jemenskí povstalci – Húsíovia. Upozornil na to Financial Times.
Sľubovali im prácu
Rusko malo týmto osobám sľúbiť lukratívne pracovné miesto. Napokon ich však posiela na front, čo možno považovať za obchodovanie s ľuďmi. Jeden z mužov, ktorí sa v tejto pozícii ocitli, tvrdí, že medzi Jemenčanmi sú ostrieľaní bojovníci, niektorí z nich však nemajú žiadny výcvik.
„Ocitli sme sa pod paľbou. Lietali míny a drony, kopali sme kryty. Nemôžeme ani päť minút oddychovať, sme takí unavení,“ uviedol.
Iný muž tvrdí, že mu pred príchodom do Ruska sľubovali odmenu 10-tisíc dolárov a mesačný plat vo výške 2-tisíc dolárov, dokonca aj ruské občianstvo. Pracovať mal v ruskej fabrike na drony.
Napokon ho – spolu s ostatnými osobami, s ktorými bol v skupine, násilne odviezli z letiska na miesto päť hodín od Moskvy, kde ho prinútili podpísať zmluvu v ruštine. Potom ich odviezli na základňu, kde absolvovali základný vojenský výcvik. Medzitým niektorí z členov z pôvodnej skupiny vo vojne už zahynuli.
Naďalej sa vyhrážajú
Napriek tomu, že majú po boku Ruska bojovať ľudia z iných krajín, z Moskvy sa ozývajú vyhrážky smerom k Západu, a to kvôli pomoci pre Ukrajinu v podobe zbraní.
Ako informovalo Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku, bývalý prezident a predseda bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev sa vyjadril, že Rusko môže použiť jadrovú zbraň v prípade nevyhnutnosti. Vo vedení krajiny podľa neho ale nie sú „blázni“, ktorí by sa o to usilovali.
„To, že Ukrajina použila ďalekonosné zbrane na útoky na územie Ruska, iba odďaľuje prípadné rokovania, ku ktorým je aj tak ešte veľmi ďaleko. Konflikt sa dá ukončiť bez nových výdavkov pre ľudstvo, ak NATO prestane rozdúchavať vojnový požiar na Ukrajine,“ odkázal.
Ako však píše agentúra TASS, Medvedev počíta s tým, že škoda, ktorú Európe spôsobí útok raketou Orešnik, bude neúnosná. „Starý kontinent“ by preto podľa neho mal prestať podporovať konflikt.
Tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že útok raketou Orešnik bol varovný signál pre Západ a považuje ho za efektívny a včasný. Súčasná administratíva USA sa podľa neho „snaží odsúdiť na neúspech plány novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa na urovnanie ukrajinského konfliktu“.
„Spojené štáty robia zakaždým čoraz nerozvážnejšie kroky, pričom vyvolávajú napätie okolo konfliktu na Ukrajine. Súčasnú konfrontáciu vyvolávajú západné krajiny,“ odkazuje Peskov.
Nahlásiť chybu v článku