Premýšľame nad tým, čo budeme variť na ďalší deň, čo budeme robiť cez víkend, alebo čo potrebujeme nakúpiť. Zvyčajne sa však zaoberáme aj cieľmi do budúcnosti. Napríklad, kde budeme bývať a kam by sa mala posunúť naša kariéra o niekoľko rokov. Nie všetky naše plány sú realistické, vedci vám však poradia, ako si situáciu zjednodušiť.

Prečo máme nerealistické ciele?

Každý z nás má väčšie či menšie plány, sny a túžby. Nie každý z nich je realistický, neraz sa však napriek tomu nevzdávame nádeje a takpovediac bojujeme s veternými mlynmi. Nemusí to tak však byť. Ako informuje portál Science Daily, vedci majú kľúč k tomu, ako svoje plány a ciele dosahovať o niečo efektívnejšie.

V časopise Behavioural Brain Research publikovali odborníci štúdiu, v ktorej sa zaoberali tým, ako sa navzájom ovplyvňuje systém odmien a vynaložená snaha, ktorú investujeme, ak chceme niečo dosiahnuť. Odborníkom sa v procese rozhodovania podarilo určiť dve kľúčové štádiá. Keď sa rozhodujeme prvýkrát, zvažujeme, aká z danej činnosti vyplynie odmena. Akonáhle sa však dáme do pohybu a začneme na plnení plánu aktívne pracovať, odmena ide bokom a zvažujeme, aké úsilie budeme musieť v procese vyvinúť.

Kľúčom k efektívnejšiemu dosahovaniu cieľov je podľa vedcov zámena týchto dvoch procesov, čo znamená, že najprv by sme mali uvažovať nad úsilím, ktoré budeme musieť vynaložiť a až potom by sme sa mali zamýšľať nad odmenou, ktorá z toho vyplynie.

Dokáže odmena zaručiť splnenie cieľa?

Aby vedci túto domnienku potvrdili, vykonali dva experimenty, pričom v rámci jedného z nich sa museli účastníci namáhať fyzicky, v druhom zas mentálne. Fyzická námaha predstavovala stláčanie pákového ovládača, kým v druhom experimente bolo úlohou účastníkov riešiť jednoduché matematické zadania. Súčasťou experimentu bola aj odmena, účastníci sa teda mohli rozhodnúť pre kombináciu nízkej alebo vysokej námahy a nízkej a vysokej odmeny.

Ukázalo sa, že pri výbere úloh rozhodovala výška finančnej odmeny, po začatí úlohy bol však výkon účastníkov závislý od toho, aké úsilie museli na splnenie vynaložiť, a to nezávisle od toho, či bolo úsilie mentálne alebo fyzické. Autorka štúdie Agata Ludwiczak uviedla, že ľudia zvyčajne automaticky očakávajú, že za viac úsilia dostanú vyššiu odmenu. Výskumy však dokazujú, že neraz ani vysoká finančná odmena ľudí nemotivuje k tomu, aby do splnenia vytýčenej úlohy investovali viac úsilia.

Je to tak najmä preto, lebo pri prvotnom rozhodovaní sme motivovaní výškou finančnej odmeny, akonáhle sa však pustíme do plnenia úlohy, na odmenu akosi pozabúdame a sústredíme sa na úsilie, ktoré potrebujeme vynaložiť. To môže zapríčiniť, že len kvôli vidine vysokej odmeny si stanovíme nerealistické ciele. Až neskoro si uvedomíme, že na splnenie danej úlohy nám sily jednoducho nestačia a vzdávame sa.

Jednoduchým príkladom sú novoročné predsavzatia. Zaumienime si, že budeme žiť zdravšie a každé ráno si pred prácou hodinu zabeháme. Mnoho ľudí však svoj cieľ prehodnotí už pri prvom krutom budíčku do chladného januárového rána.

Pozri aj:

Verili jej viac ako počítačom, trajektórie letov počítala ručne. Zomrela vedkyňa, ktorá nás dostala na…

Science Daily