Foto: unsplash/ Anita Jankovic

Prvé spomienky človeka sa formujú ešte v útlom detstve.

Možno si nepamätáte, aká bola vaša obľúbená hračka, keď ste mali tri roky, iste si však spomeniete na mnoho kľúčových udalostí, ako je napríklad najlepšia kamarátka zo základnej alebo strednej školy, či nástup do prvého zamestnania. Také šťastie však nemajú všetci. Niektorí si totiž na vlastnú minulosť nedokážu spomenúť vôbec.

Pamäť je ešte aj dnes záhadou

Pamäť človeka predstavuje pre vedcov aj po desaťročiach veľkú záhadu. Niektorí ľudia po nehode utrpia amnéziu, ktorá im bráni v ukladaní nových spomienok či vo vyvolaní starých, iní zas majú pamäť, do ktorej sa vryje takmer všetko. Ako však informuje portál Digest, kanadskí vedci objavili pred časom syndróm postihujúci pamäť, kvôli ktorému si ináč celkom zdraví jedinci nedokážu vybaviť svoju vlastnú minulosť.

Strata pamäťových schopností sa zvyčajne spája s úrazom, s prežitím ťažkej traumy alebo s ochorením, traja ľudia, ktorých pamäť však vedci skúmali, neprežili nič zo spomínaného. Neutrpeli žiadne poranenia ani traumu a odhliadnuc od zvláštneho syndrómu sú celkom zdraví. Pred časom Daniela Palombo a jej kolegovia popísali zvláštne prípady tzv. hyperthymesie, teda javu, kedy si jedinci svoj život dokázali vybaviť nezvyčajne detailne, tento syndróm je však úplným opakom.

Foto: unsplash

Odborníci zatiaľ preskúmali len jedincov, ktorí si nedokážu vybaviť takmer žiadne spomienky na svoj doterajší život, a to napríklad 52-ročnú vydatú ženu (subjekt AA), 40-ročného slobodného muža (BB) a 49-ročného muža žijúceho so svojím partnerom (CC). Vedci ich podrobili podrobnému rozhovoru, pričom sa zameriavali na významné, aj menej významné udalosti v ich životoch a následne sa na ne pýtali ich najbližších.

Pamätáte si svoju minulosť?

Každý zo spomínaných subjektov mal stabilné zamestnanie a v každodennom živote boli vysoko funkční. Všetci traja udávali, že neschopnosť vybaviť si spomienky na predošlý život v prvej osobe si uvedomili ešte v čase dospievania, resp. v mladej dospelosti. Zaujímavé je, že iné aspekty pamäti ostali neporušené, dokážu si teda zapamätať napríklad technické záležitosti týkajúce sa ich povolania či iné bežné fakty. Dvaja z troch ľudí v minulosti prežili depresívnu epizódu, vedcom sa však nepodarilo potvrdiť súvis medzi touto epizódou a poruchou pamäti.

Vedci okrem iného testovali aj inteligenciu a iné kognitívne funkcie a každý z jedincov podal priemerný alebo nadpriemerný výkon v týchto oblastiach. Jedinú výnimku tvorilo kreslenie ľudskej figúry, tú totiž jedinci nedokázali nakresliť spamäti. Práve preto sa odborníci nazdávajú, že kľúčom by mohla byť vizuálna pamäť, v tomto prípade jej narušenie, ktoré spôsobuje neschopnosť ukladať autobiografické spomienky.

Foto: unsplash

Ako minulosť súvisí s budúcnosťou

Najmenej spomienok mali subjekty na svoju mladosť a dospievanie, udalosti spred niekoľkých rokov si dokázali vybaviť pomerne jednoducho, čo však vedci pripisujú kompenzačným mechanizmom, ako napríklad písanie si denníkov či fotografovanie udalostí. Ťažkosti mali jedinci aj v prípade, keď boli požiadaní, aby sa pokúsili predstaviť si vlastnú budúcnosť. To potvrdzuje domnienky vedcov, že schopnosť predstaviť si vlastnú budúcnosť je úzko spojená so schopnosťou spomenúť si na svoju minulosť.

Zaujímavé výsledky prinieslo aj skenovanie mozgu. Tie totiž nepreukázali žiadne poškodenia, avšak v čase, keď si mali jedinci vybaviť spomienky z minulosti, bola zaznamenaná v kľúčových oblastiach mozgu znížená aktivita. Vedci pripúšťajú, že v tomto prípade je ešte priveľa nezodpovedaných otázok a akékoľvek závery by boli aj vzhľadom na malú vzorku predčasné. Syndróm dostal pomenovanie Severely Deficient Autobiographical Memory (SDAM) a na jeho podrobné preskúmanie sú potrebné ešte ďalšie výskumy.

Digest
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )