Foto: Profimedia

Vo veku 101 rokov zomrela legenda NASA, americká matematička Katherine Johnson.

Napriek rasovej a genderovej diskriminácii v začiatkoch druhej polovici 20. storočia sa Katherine Johnson stala legendou. „Počítačom v sukni“, človekom, ktorému vďačíme za technologický pokrok vo vesmírnom výskume a jednou z najinšpiratívnejších žien vo vede v moderných dejinách ľudstva.

Vo veku 101 rokov zomrela americká matematička Katherine Johnson, ktorá bola jednou z troch Afroameričaniek, ktorým svet vďačí za jeden z najväčších úspechov v dobývaní vesmíru. „Rodina z NASA nikdy nezabudne na odvahu Katherine Johnson a míľniky, ktoré by sme bez nej nemohli dosiahnuť. Jej príbeh a dôstojnosť budú naďalej inšpirovať svet,“ napísal na Twitteri šéf NASA Jim Bridastine.

Foto: Profimedia

Slávna napriek diskriminácii

Katherine Johnson sa v roku 1918 narodila v Západnej Virginii a už v mladom veku prejavila obrovský matematický talent. Napriek tomu, že pre afroamerické deti nebolo verejné vzdelanie po 8. ročníku prístupné, rodičom sa podarilo Katherine dostať na strednú a neskôr i vysokú školu, kde získala titul z matematiky a z francúzštiny.

V roku 1952 sa jej napriek rasovej i genderovej diskriminácii v USA podarilo získať miesto výskumnej matematičky vo federálnom úrade National Advisory Committee for Aeronautics, ktorý sa o pár rokov transformoval do dodnes existujúceho úradu NASA. Do úradu sa dostali tiež ďalšie dve Afroameričanky – Mary Jackson a Dorothy Vaughan. Trojica brilantných matematičiek si po svojich úspechoch vyslúžila prezývku „ľudské počítače NASA“. Ich životný príbeh bol vyobrazený vo filme Skryté čísla (2016), ktorý získal tri oscarové nominácie.

Foto: SITA/AP

Trajektórie, štartovacie okná aj núdzové návraty

Označenie ľudské počítače si afroamerické matematičky vyslúžili vďaka svojej práci pre NASA. V počiatočných fázach vesmírneho výskumu bolo totiž všetky výpočty potrebné urobiť manuálne. Každá chyba pritom mohla znamenať katastrofu či odloženie projektu a výskumov o dlhý čas, ktorý USA nemali. Bola druhá polovica 20. storočia a Spojené štáty americké viedli so ZSSR mimoriadne dôležité vesmírne preteky.

Do roku 1958 Johnsonová a ďalšie Afroameričanky pracovali v rasovo segregovanej výpočovej jednotke v súčasnom Langleyho výskumnom Centre v Hamptone v štáte Virgínia. Manuálne výpočty Katherine Johnson  spočívali najmä v kalkulácii trajektórií vesmírnych letov, štartovacích okien (čas vhodný na štart misie, pozn. red.) či núdzových návratových trás letov do vesmíru.

Foto: Profimedia

Johnsonovej práca bola neodlúčiteľnou súčasťou prvého veľkého amerického vesmírneho programu Mercury. Výpočty matematičky dostali do vesmíru Alana Sheparda (prvý Američan vo vesmíre), Johna Glenna (prvý človek na obežnej dráhe Zeme). Práve pri lete Glenna NASA po prvýkrát v histórii použila na výpočty trajektórií počítače, o kontrolu ich práce mal Johnsonovú požiadať samotný John Glenn. Neskôr Johnsonová so svojimi kolegyňami pracovali aj na programe Apollo, ktorý vyvrcholil v roku 1969 pristátím na povrchu Mesiaca.

Národná hrdinka

Po nástupe počítačov vo vesmírnom výskume Johnsonová ani jej kolegyne o svoju prácu neprišli, práve naopak. Ich úlohou bolo kontrolovať počítačové výpočty pre vesmírne misie a vyhodnocovať ich relevantnosť. Johnsonová na tejto pozícii v NASA strávila 30 rokov svojho života. Do dôchodku odišla v roku 1986, ku koncu svojej kariéry sa venovala napríklad aj prípravám misií na Mars.

Foto: SITA/AP

V Spojených štátoch amerických je Johnsonová národnou hrdinkou. V roku 2015 obdržala od vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu Prezidentskú medailu slobody, NASA po nej pomenovala svoje centrum pre overovanie a potvrdzovanie výpočtov.

„Pani Johnsonová pomohla nášmu národu rozšíriť hranice vesmíru… Tu v NASA nikdy nezabudneme na jej odvahu a vodcovské schopnosti, ani na míľniky, ktoré by sme bez nej nemohli dosiahnuť,“ uviedla vyhlásení NASA po Johnsonovej smrti.

Najnovšie články