Prišiel na to pri umývaní zubov. Nemecký dôchodca vyriešil jeden z najzložitejších matematických problémov sveta a doteraz si to nikto nevšimol

Rüdiger Nehmzow/Quanta Magazine/Pixabay
Matematický problém, ktorý bol desaťročia nevyriešený, našiel svojho riešiteľa v nemeckom dôchodcovi, pri rannej hygiene.

Nad mnohými zložitými matematickými problémami, si svetovo uznávaní a skúsení matematici lámu hlavy desiatky rokov a aj tak často neprídu so žiadnym prevratným riešením. Niekedy ale stačí, aby menej známy matematik alebo, ako v tomto prípade, už dôchodca si len tak čistil zuby a odrazu príde na riešenie zložitého matematického problému. Myslíte si, že to nie je možné? V prípade Thomasa Royena to možné ale je. 

Keď si ráno, 17. júla 2014 nemecký štatistik na dôchodku umýval zuby, náhle ho osvietilo. Prišiel na dôkaz, ktorý matematikom unikal dlhé desaťročia. 67 ročný bývalý štatistik pre farmaceutické spoločnosti z mesta Schwalbach am Taunus našiel riešenie dohadu známeho ako Gaussova korelácia nerovnosti (Gaussian correlation inequality (GCI)).

V tej dobe sa ale jeho riešenie nestretlo s pozitívnym ohlasom vedeckej obce. GCI domnienka pochádza z roku 1950, ale jasnejšie bola formulovaná v roku 1972. Od tej doby sa ho snažilo desiatky matematikov vyriešiť, všetky pokusy boli ale neúspešné.

V súlade s princípom GCI, ak sa dva tvary prekrývajú, napríklad obdĺžnik a kruh, pravdepodobnosť zasiahnutia tvarov, napríklad pri hre so šípkami sa zvyšuje pri zasiahnutí jedného z tvarov.

Rüdiger Nehmzow/Quanta Magazine

Aj keď to znie pomerne logicky, dokázať to matematicky bol problém. Na to ale Thommas Royen prišiel a svoje výpočty zapísal do práce s názvom „Jednoduchý dôkaz Gaussovej korelačnej domnienky“. Pri výpočtoch používal iba klasické matematické techniky, ktorým by mal rozumieť každý absolvent matematických vied. Royen dúfa, že jeho zistenia podnietia mladých matematikov, aby používali vlastnú kreativitu a nájdu tak odpovede na ďalšie matematické problémy.

Pán Royen zapísal svoje poznatky iba do obyčajného dokumentu v programe Word. Svoje poznatky zverejnil na akademickej stránke arXiv.org. Donald Richards, matematik z Pennsylvanskej štátnej univerzity, ktorý sa problému venoval 30 rokov povedal: „Keď som to videl, bolo by hneď jasné, že problém je vyriešený“. 

Lucy Reading-Ikkanda/Quanta Magazine

Iní matematici ale pochybujú, či pán Royen našiel naozaj riešenie a opierajú sa o ďalšie „senzačné“ objavy, ktoré boli napokon vyvrátené kvôli chybám vo výpočtoch. Aj pán Royen sa dopustil chyby, keď poslal svoje riešenie na univerzitu v Tel Avive, kde ale riešenie prišlo aj s chybami. Tam bolo kvôli chybám riešenie odmietnuté. Napokon ale Royen presvedčil dvoch poľských matematikov a tí jeho verziu dôkazu prepracovali. Vďaka novému dokumentu sa matematici začali opäť zaoberať Royenovým tvrdením a teraz sa čoraz viac matematikov prikláňa k tomu, že nemecký dôchodca Thommas Royen skutočne prišiel na riešenie.

To ukazuje, že nezáleží či ste aktívny matematik, alebo už len oddychujúci dôchodca. Prevrat môže prísť hocikedy, aj pri niečom takom obyčajnom, ako je umývanie zubov.

Pozri aj:  Prejdete týmto základným testom matematiky bez použitia kalkulačky? Dúfame, že to dokáže každý z vás

interez.sk (Matej Mensatoris), sciencealert.com, quantamagazine.org



Share on Facebook82
Zobraziť viac
Komentovať (0)