Biológovia si myslia, že človek kedysi mal chvost, tak ako aj zvieratá. Pred miliónmi rokov sme však oň prišli. Nie preto, lebo by bol pre človeka nepraktický. Zrejme za to môže náhodná genetická mutácia.
Prečo človek nemá chvost?
Ľudia a primáty zdieľajú mnoho spoločných charakteristík, existuje však medzi nimi aj množstvo zásadných rozdielov. Jedným z nich je fakt, že človek nemá chvost, zatiaľ čo primáty áno, píše portál All That Is Interesting. Podľa štúdie publikovanej prostredníctvom BioRxiv za to môže náhodná genetická mutácia, ktorá sa objavila pred 20 miliónmi rokov. Stačilo, že sa bez chvosta narodil len jeden primát a genetická mutácia sa následne objavila aj u jeho potomstva.
Aj objav tohto faktu bol len náhodný. V roku 2019 sa Bo Xia, autor štúdie, viezol v taxíku, no cesta nebola práve najpríjemnejšia a jeho kostrč poriadne trpela. Práve vtedy sa prvýkrát zamyslel nad tým, prečo ľudia nemajú chvost. Veď fosílie pochádzajúce z čias pred 66 miliónmi rokov predsa chvost majú. Zmizol až o 40 miliónov rokov neskôr.
Aj Charles Darwin si myslel, že ľudia kedysi mali chvosty. Vo svojom diele v roku 1859 napísal, že kostrč je akýmsi pozostatkom chvostu. Aby Xia získal odpovede na svoje otázky, skúmal, ako sa chvost vyvíja v embryonálnom štádiu. Následne porovnával DNA primátov s chvostom a bez neho. Zistil, že rozdiel spočíva v mutácii na tzv. TBXT géne. Práve tá je prítomná aj u ľudí.
V dejinách medicíny je zaznamenaných len 40 prípadov ľudí s chvostom
Aby Xia a jeho tím teóriu otestovali, vpichli objavenú mutáciu myšiam. Výsledky boli šokujúce. Hlodavcom s mutáciou chvost buď nenarástol vôbec alebo bol len veľmi krátky. Samozrejme, úlohu zohrávajú aj iné gény a myši reagovali na mutáciu inak. Na druhej strane, každý človek má kostrč rovnakú. Aj keď sa teda podarilo zistiť, čo spôsobilo, že človek prišiel v priebehu evolúcie o chvost, vedci majú ešte stále viac otázok ako odpovedí.
Napríklad, ako je možné, že prvý primát bez chvosta vôbec prežil? Ako je možné, že primáty bez chvostov dokázali udržať rovnováhu? Ako je možné, že sa dokázali udržať na stromoch a držať krok so svojimi rovesníkmi? Človek sa zaobíde aj bez chvosta, jeho neprítomnosť na nás nemá zásadný vplyv. Svaly, ktoré ovládajú chvost, boli nahradené pevným panvovým svalstvom, ktoré nám umožnilo urobiť prvé kroky vo vzpriamenej polohe.
Odborníci si myslia, že práve táto schopnosť napokon umožnila našim predkom prispôsobiť sa. Príroda sa však s nami rada zahráva. V dejinách medicíny bolo zaznamenaných asi 40 prípadov, kedy človek chvost predsa len mal. Jedným z nich bol 17-ročný chlapec, o ktorom informovali vedci v štúdii publikovanej v časopise Asian Journal of Neurosurgery. Jeho chvost je ten najdlhší, aký sa vedcom doteraz u človeka podarilo objaviť, meral až 18 centimetrov.
Nahlásiť chybu v článku