Prečo sa nám zdá, že čím sme starší, tým rýchlejšie plynie čas? Vedci našli novú hypotézu

Len prednedávnom sme do pivníc ukladali vianočné ozdoby, čoskoro tu bude Veľká Noc, leto prejde ako voda a onedlho budeme opäť zháňať vianočné darčeky. Jeden kalendárny rok ubehne rýchlosťou svetla. Ak sa však zamyslíte a pospomínate na svoje detstvo nezdá sa vám, že kedysi 12 mesiacov trvalo akosi dlhšie? A vlastne aj jeden deň akoby v bezstarostnom detstve trval aspoň 36 hodín. Vedci prišli s teóriou, prečo by to tak mohlo byť. 

Frázu o tom, „ako ten čas letí“, možno najčastejšie počuť z úst starých rodičov, pomerne často od rodičov, občas aj od mladých dospelých, no takmer nikdy od detí. Vedci tušia, že to nebude náhoda, a že vnímanie času nejako súvisí s našim vekom. Ako konkrétne, to je zatiaľ záhadou. Napriek tomu existuje niekoľko teórií, pričom tou absolútne najhorúcejšou je len nedávno publikovaná štúdia odborníka z Dukeovej univerzity v Severnej Karolíne.

„Ľudia sú často sami prekvapení, koľko si toho pamätajú z mladosti, z dní, ktoré akoby trvali celú večnosť. Nie však preto, že by ich zážitky boli hlbšie či zmysluplnejšie, ale preto, že boli spracované prudkým tempom,“ hovorí v tlačovej správe profesor Dukeovej univerzity a autor novej teórie, Adrian Bejan. Pri vnímaní času teda nejde o náš vek, ale o vek nášho mozgu. Koniec koncov, je to teda to isté.

Čas mysle vs. reálny čas

Za všetko teda môže náš mozog a to, ako dokáže vnímať časový horizont. Bejanova hypotéza je postavená na tvrdení, že čas mysle je spolu s vekom čoraz odlišnejší od času reálneho. Vnímanie času je totiž dôsledkom toho, ako rýchlo sa zábery z prostredia, ktoré sledujeme zmyslovými orgánmi, dostanú do mozgu a ten ich následne spracuje. Podľa Bejana sa táto rýchlosť spolu s vekom neustále spomaľuje.

Nesúlad vnímania času s reálnym časom je údajne dôsledkom starnúceho mozgu. Spolu s vekom v ňom totiž dochádza k fyzickým zmenám, ktoré sa prejavujú najmä rastom a neustálom prepojovaní neurónov ako aj ich postupnej degradácii. Spolu s vekom teda vnemy musia prekonať čoraz dlhšie „vzdialenosti“ a komplikovanejšie neurónové „križovatky“, nehovoriac o tom, že vo vysokom veku už niektoré časti ľudského mozgu jednoducho „nestíhajú“.

Dôkazom sú oči

Dôkazom sú podľa Bejana aj naše oči. Oči dieťaťa sa pohybujú rýchlejšie, vnímajú oveľa väčšie množstvo vnemov, obrazov a informácií. Starší ľudia naopak v rovnakom čase vnímajú oveľa menej obrazov, preto je aj pohyb ich očí pomalší. Výsledkom je potom, že pre menšie množstvo podnetov má starší mozog pocit, že čas plynie rýchlejšie ako v minulosti.

Pozri aj:

Vedcom sa podarilo niečo neuveriteľné. V laboratóriu vypestovali mozog, ktorý dokáže ovládať svaly