Americké ministerstvo obrany nariadilo 1500 vojakom, aby sa pripravili na možné nasadenie v štáte Minnesota, kde vypukli protesty proti zásahom federálnych imigračných úradov. S odvolaním sa na zdroj z administratívy prezidenta Donalda Trumpa o tom v nedeľu informovala stanica CNN, píše TASR.
Trump v reakcii na rozsiahle demonštrácie vo štvrtok pôvodne pohrozil, že uplatní zákon o povstaní, ktorý umožňuje nasadenie armády na potlačenie ozbrojeného povstania alebo vzbury. O deň neskôr však vyhlásil, že to bezprostredne nie je potrebné.
Americkí prezidenti svoje právomoci vyplývajúce zo zákona o povstaní v minulosti uplatnili viac ako 20-krát. Naposledy tak v roku 1992 urobil prezident George H. W. Bush, aby zastavil nepokoje v Los Angeles. V tomto prípade však o pomoc požiadali štátne orgány.
O plánoch vyslať vojakov do Minnesoty informovala ako prvá stanica ABC News. S odvolaním sa na dvoch nemenovaných predstaviteľov Pentagónu uviedla, že do pohotovosti bolo uvedených 1500 výsadkárov so sídlom na Aljaške.
Kontroverzný zásah
Trump však konečné rozhodnutie o ich prípadnom nasadení ešte neprijal a zdroj z administratívy tiež upozornil, že vyslanie nemusí byť nevyhnutne isté.
Protesty v Minneapolise, najväčšom meste štátu Minnesota, vypukli po tom, čo agent Imigračného a colného úradu (ICE) predminulú stredu zastrelil 37-ročnú Američanku Renee Nicole Macklin Goodovú. Podľa ministerstva pre vnútornú bezpečnosť konal v sebaobrane a žena sa ho pokúšala zraziť autom.
Toto tvrdenie ale spochybňujú videá z miesta činu, ktoré ukazujú, že Goodovej vozidlo sa agentovi vyhýbalo.
V piatok vydala federálna sudkyňa Katherine Menendezová nariadenie, ktoré prikazuje imigračným úradníkom zmierniť svoje agresívne postupy a zdržať sa zatýkania pokojných protestujúcich. Okrem toho majú proti nim prestať používať slzotvorný plyn.
Starosta to vyhlásil za okupáciu
Demokratický starosta Minneapolisu Jacob Frey v nedeľu kritizoval protiimigračné zásahy, pri ktorých je v meste nasadených približne 3000 príslušníkov ICE a pohraničnej stráže.
Podľa neho ide o „okupačnú silu, ktorá doslova napadla“ Minneapolis. V rozhovore pre stanicu CBS News okrem toho vyjadril obavy v súvislosti so správami, že sa k agentom chystá pridať aj 1500 vojakov.
„Tu nejde o bezpečnosť. Ide o to, že do nášho mesta prichádzajú tisíce ľudí a terorizujú ostatných len preto, že sú latinskoamerického alebo somálskeho pôvodu, a áno, ľudia v Minneapolise sa ozývajú,“ povedal Frey podľa agentúry AFP.
Zásahy budú podľa ministerky pre vnútornú bezpečnosť Kristi Noemovej pokračovať dovtedy, kým nebude mať Trumpova administratíva istotu, že „všetci nebezpeční ľudia boli zatknutí, postavení pred súd a následne deportovaní späť do svojich domovských krajín“.
Nahlásiť chybu v článku