Napätie na Blízkom východe začína mať citeľné ekonomické dôsledky aj v Európe. Konflikt v regióne Perzského zálivu vyvolal prudký rast cien zemného plynu, čo sa okamžite prejavilo aj v našej ekonomike.
Turbulentná situácia na energetických trhoch zasiahne najmä ťažký priemysel. Medzi najväčších spotrebiteľov plynu v krajine patrí chemický závod Duslo v Šali. Jedna z najvýznamnejších chemických fabrík na Slovensku musela pristúpiť k obmedzeniu výroby. Upozornil na to portál Hospodárske noviny.
Závod spotrebuje desatinu plynu na Slovensku
Podľa odhadov podnik každoročne spotrebuje približne 10 až 11 percent z celkovej ročnej spotreby plynu na Slovensku. Plyn je pritom pre chemičku kľúčovou surovinou, najmä pri výrobe čpavku. Prudké zdraženie preto firmu donútilo konať.
„Plyn je naša hlavná surovina a ak jeho cena stúpne o sto percent, má to na nás zásadný dosah. V reakcii na aktuálny rast cien sme znížili výrobu čpavku na technologické minimum a sledujeme ďalší vývoj na trhu,“ povedal generálny riaditeľ Dusla Pavel Hanus pre HN.
Fabrika mala problémy aj v roku 2022, kedy muselo Duslo pre vojnu na Ukrajine prerušiť výrobu na približne šesť týždňov z prevádzkových dôvodov. Vtedajšie vysoké ceny zemného plynu, ktorý je pre podnik kľúčovou surovinou, však firmu prinútili odstávku ešte predĺžiť. Firma pritom vyrába napríklad prípravok AdBlue, používaný v moderných naftových motoroch.
Podnik zamestnáva približne 2 000 ľudí a jeho tržby za rok 2024 dosiahli asi 554 miliónov eur. V roku 2023 export predstavoval približne 89 % celkových tržieb a produkcia sa predáva do takmer 50 krajín sveta. Problémy takéhoto významného podniku by teda ešte viac skomplikovali ekonomickú situáciu na Slovensku.
Firma pôsobí od roku 1958 a patrí do skupiny Agrofert, pričom sa zameriava na výrobu priemyselných hnojív, gumárenských chemikálií, disperzií či ďalších špecializovaných produktov.
Problematické načasovanie
Kríza prichádza v najhoršom možnom čase pre Európu a Slovensko. Analytici podľa Reuters odhadujú, že na konci marca budú európske zásobníky naplnené len na 22 až 27 percent kapacity. Dlhodobý päťročný priemer pritom dosahuje približne 41 percent. Ak by sa dodávky LNG z Blízkeho východu v najbližších týždňoch ešte viac narušili, zásoby by mohli klesnúť ešte nižšie.
Takýto scenár by podľa analytikov mohol poslať ceny plynu v Európe nad 60 eur za megawatthodinu. Momentálne sa pohybujú približne okolo 50 eur, pričom ešte koncom minulého týždňa boli na úrovni okolo 32 eur.
Ak by sa navyše dlhšie zastavila prevádzka katarského LNG komplexu Ras Laffan, trh by mohol zažiť situáciu podobnú energetickej kríze z roku 2022. V extrémnom prípade by ceny plynu mohli opäť prekročiť hranicu 100 eur za megawatthodinu.
Problémy pochovali aj legendárny Istrochem
Duslo minulý rok definitívne ukončilo výrobu v legendárnom bratislavskom závode Istrochem, vo fabrike s viac než 150-ročnou tradíciou, ktorá počas svojho pôsobenia prežila vojny, normalizáciu aj rozpad Československa.
Zatvorenie závodu súviselo s útlmom gumárenského segmentu, úpadkom automobilového priemyslu a tvrdou konkurenciou lacných čínskych producentov. O zamestnanie prišlo približne 200 pracovníkov.
Nahlásiť chybu v článku